Archív značiek: život

Koncert Slobodná Európa

Tak sa mi opäť stalo, že ma kamarát zavolal na koncert Slobodnej Európy. A opäť sa stalo, že som šiel :) Tentoraz to bolo vo vieske malej, zlatej neďaleko Bratislavy. Veľmi príjemný koncert ukončila okolo jedenástej polícia :)
Hláška večera – prišla za mnou mladá fanynka Slobodnej Európy a pýta sa – ty si oficiálny fotograf Slobodky? :)

Pečená kačka s červenou kapustou a lokšami

pecena-kacka-12V rámci seriálu Masaker v kuchyni predstavujeme jej veličenstvo recept na pečenú kačku s červenou kapustou a lokšami.

  1. Kačku umyjeme a zľahka naporcujeme. Ja tú našu rozdelím na štyri časti – dve stehná a trup rozdelený na polovice. Mäso osušíme  a jednotlivé časti poctivo osolíme. Výsledok nášho snaženia necháme v chlade oddýchnuť 24 hodín.
  2. Jednotlivé kúsky kačky rozložíme po hlinenom pekáči, pričom na spodok dáme trochu masti (kačacia / husacia). Pekáč zavrieme vrchnákom a vložíme do rúry predhriatej na 200 stupňov.
  3. Pečieme dve, až dva a pol hodinky, pričom kačku občas skontrolujeme a kúsky mäsa prelejeme vypečenou masťou.
  4. Čas, keď sa kačka sama pečie využijeme na prípravu dusenej kapusty. Na troche masti speníme cibuľku. Pridáme dve lyžice kryštálového cukru, ktorý zľahka karamelizujeme. Pridáme trochu bieleho vína a deci vody.
  5. Do tejto hmoty nahádžeme na márne kúsky nakrájanú kapustu. Poriadne premiešame, hrniec prikryjeme pokrievkou a na miernom ohni kapustu dusíme do mäkka.
  6. Po dvoch hodinách sa vrátime ku kačke. Do pekáča pridáme pečienky, ktoré uložíme do masti, ktorá sa nám za dve hodinky vypiekla. Na pečienky opäť položíme kúsky kačky.
  7. Po približne trištvrte hodinke vyberieme pečienky a masť zlejeme do misky. Kačka tak ostane „na suchu“. Tentoraz už bez vrchnáku dáme kačku na posledných 10-15 minút do rúry.
  8. Lokše sú samostatná kapitola. Po jednom pokuse, na konci ktorého bola neuveriteľne špinavá kuchyňa, smrad po celom byte a pár biednych lokší, sa spolieham na subdodávateľov. Výborné lokše predávajú tety v Tržnici, prípadne na trhovisku na Miletičke, ale chybu nespravíte ani od väčších výrobcov v ktorýchkoľvek potravinách.

Dovolenka na Orave

Siesta v tráve
Jar sme strávili na ranči, letnú dovolenku pre zmenu na salaši. Miesto sme vyberali na základne Anetkinej objednávky: chcela byť pri vode, mať možnosť jazdiť na koni a, samozrejme, zbierať jahody a maliny. Trochu sme si pomohli gúglom a výsledok bol na svete: Koliba u Kuba. „Osada“ (hlavná koliba a tri chatky) sa nachádzajú pod Vasiľovskou hoľou s vrcholom Minčol. Na miesto sa dostanete opustenou cestou asi 20 minút za obcou Hruštín. Že neviete, kde to je? Ani my sme nevedeli:) Nuž, dovolenkovali sme na Hornej Orave. Pokračovať na Dovolenka na Orave

Bratislava Passau na bicykli. Deň 0

Štyria statoční na štarteZačiatok výletu prebieha v tragikomickom duchu. Dorážam na vlakovú stanicu a nikde nikoho. Keďže som si zobral súkromný telefón, na nikoho z kolegov som nemal číslo. Nastáva chvíľa paniky, či som na správnej stanici. Rozmýšľam, či sa neotočiť domov po telefónne čísla. Našťastie prichádza Palo a ubezpečuje ma, že je všetko v poriadku. Pár minút pred odchodom vlaku prichádzajú aj Marián s Majom. Vlak do Viedne je nový, čistý, prázdny… luxusný. Pokračovať na Bratislava Passau na bicykli. Deň 0

Tip na výlet: Nový Tekov

Nový Tekov bol miestom našej premiérovej dovolenky – prvá tento rok a prvá vo štvorici. Miesto sme vyberali pomerne jednoducho po Anetkinej objednávke. Na otázku, kam by chcela ísť totiž odpovedala jednoznačne: „Ku koníkom.“ Úlohou tak bolo len nájsť správny ranč či farmu, kde je možné nechať dieťa vyblázniť sa pri koňoch. Bol som celkom prekvapený, že v tejto oblasti je na Slovensku už pomerne široká ponuka. Z približne desiatky možností v užšom finála uspel Nový Tekov a tamojší Ranč u Bobiho. Len pre upresnenie – Bobi nie je majiteľ, ale kôň:)

Hneď po príchode nás privítalo nemilé prekvapenie, keď nám oznámili, že naša objednaná a zaplatená bola zaplatená aj niekým iným a uvoľní sa až nasledujúci deň. Po krátkej debate sme sa preto dohodli, že prvú noc dostaneme zadarmo v náhradnej, trochu menšej izbe.

Na druhý deň už všetko klapalo podľa najlepšieho poriadku. Musím povedať, že sme boli milo prekvapený personálom v penzióne aj na samotnom ranči. Od čašníkov, cez koniarov sme za celý týždeň nenarazili na jediný moment, kedy by sme z komunikácie a ich prístupu nemali dobrý pocit. Sklamaním bola kuchyňa. Kuchári neboli schopní dvarkát po sebe pripraviť jedno a to isté jedlo v rovnakej kvalite. Napríklad také cestoviny s lososom boli raz „normálne“ so syrovou omáčkou, druhý raz ich „zdobila“ zmeska mrazenej zeleniny (fazuľka, šampiňóny, kukurica)… Domáce šúľance s makom sme si museli objednávať niekoľko dní, kým sa dostali na náš stôl s odôvodnením „nemali sme múku“. Samotné jedlo pritom nebolo vyslovene zlé, skôr priemerné.

Ale k samotnej dovolenke. Anetka si ju užila naplno a my s ňou. Každý deň jazda na koni, golf v prevedení mini – proste samé panské huncúctva huncútstva:) Jeden deň sme si vybehli do obce Brhlovce, kde sa nachádzajú známe kamenné obydlia, ktoré vytesali do tufu miestni obyvatelia v čase tureckých nájazdov v 17. a 18. storočí.

Aby sa niečo začalo, musí čosi skončiť. Bye UPC

Od pobytu v Indii milujem naťahovanie sa s obchodníkmi o cenu, za ktorú mi predajú svoj tovar. V Indii som začínal ako obyčajný amatér, Keď sa mi podarilo dostať cenu na polovicu pôvodnej tešil som sa ako malé dieťa. Až do chvíle, keď som zistil, že domáci platia polovicu z tej mojej polovice. Alebo ešte menej. Časom som sa vypracoval na hardcore vyjednávača. Pri rokovaní, keď už nič nezaberalo som totiž objyvil čarovnú formulku: „Ty nechceš moje peniaze?“ Bolo to zvláštne, ale fungovalo to. Pokračovať na Aby sa niečo začalo, musí čosi skončiť. Bye UPC