Popri opise starých matrík som takem zabudol na úžasný zážitok z práce s mikrofilmami. Či skôr prácu so samotnými matrikami archivovanými na mikrofilmoch. Keď to porovnám s papierovými archívmi, s akými sa stretávam na Slovensku, je to ako… Nedá sa to porovnať. Keď si spomeniem na archívne záznamy za obdobie asi desať rokov, ktoré som si vlastnoručne odvláčil z archívu do študovne v Spišskej Novej Vsi. Na to množstvo prachu, boľavý chrbát… A v porovnaní s tým matriky za viac ako 130 rokov, ktoré sa zmestili do troch krabičiek nie oveľa väčších ako dve krabičky cigariet… Papierové archívy majú čaro pre tých, ktorí chcú pátranie prežívať intenzívnejšie. Verte, že taký 50 rokov starý zatuchnutý papier má čosi do seba :)

Pred samotnými mikrofilmami som sam slušný rešpekt. Priznám sa, že som netušil, ako vyzerajú, ani ako sa s nimi pracuje. Mikrofilmy som doteraz „zažil“ len v špionážnych filmoch. V skutočnosti bola práca s nimi jednoduchá. Čítačka mikrofilmov bola v podstate meotar, aký som poznal zo školy. S tým rozdielom, že bol prispôsobený na ručné posúvanie mikrofilmu a samotný výstup bol na sklenenej „obrazovke“ s rozmermi asi 70×50 centimetrov. Výhodou mikrofilmu je v porovnaní s papierovým archívom možnosť zoomovať dokumenty. V prípade potreby nebol problém vyzoomovať jediné slovo na celú obrazovku pričom obraz ostal ostrý. Chcel by som vedieť, ako tie originály skenovali.