Čas letí jak vtáci nedozierni, vraví klasik. Len toť nedávno ubehlo pol roka od štartu stránky geni.sk s podtitulom Rodokmeň a genealógia. Snáď prišiel čas na stručné zhodnotenie toho, ako sa darí plniť pôvodný zámer – vybudovať stránku, ktorá bude pomáhať amatérskym genealógom, ako som ja. Pokračovať na Ako sa darí projektu geni.sk→
Pre mesiacom som oficiálne spustil stránku Rodokmeň. Prišiel čas pozrieť sa, ako sa projektu darí.
Google Analytics tvrdí, že za mesiac stránka zaznamenala 2700 návštev. Počítadlo prezretých stránok v tejto chvíli stojí na čísle 12 600. Priemerný návštevník si prezrel štyri a pol stránky. Bounce rate, ktoré naznačuje, ako stránka splní očakávania tých, ktorí na ňu prídu cez vyhľadávač je na úrovni 40 percent (čím nižšie, tým lepšie) a tu je ešte čo zlepšovať – verím, že postupným pridávaním užitočného obsahu stúpne aj počet ľudí, ktorí po príchode na stránku z nej neodídu a pekne budú prechádzať jej obsah. Pokračovať na Prvý mesiac projektu Rodokmeň→
Seriál o genealógii na tomto blogu končí. Tak ako som sľuboval, prišiel čas skončiť. Keďže však viem, že ostalo viacero nezodpovedaných otázok a pár ľudí dokonca texty o hľadaní predkov nadchli, rozhodol som sa spolu s ukončením seriálu spustiť samostatný web o genealógii.
Cieľom projektu Rodokmeň je poskytnúť informácie ľuďom, ktorí by sa chceli dozvedieť čosi viac o svojich predkoch, boja sa však pustiť do pátrania, lebo nemajú dosť informácií o tom „ako na to“.
Okrem servisných článkov sa na stránkach budú objavovať novinky z pátrania v histórii rodiny Tettinger (áno dozviete sa, ako to bolo s Osvienčimom, i o tom, ako Rád nemeckých rytierov dostal na frak). V týchto dňoch finalizujem prvú verejnú verziu rodinného stromu.Verím, že sa máte na čo tešiť. Pokračovať na Genealógia 16: Jeden koniec a jeden začiatok→
Mám za sebou dva dni vo viedenskom archíve. Približne 20 hodín pozerania do čítačky mikrofilmov. Prezretie rádovo pár tisíc stránok starých matrík. Výsledkom štúdia knihy narodených, knihy sobášov, knihy zomretých a indexovej knihy sú tri excelové tabuľky s približne tisíc riadkami plných údajov.
Začínam to všetko dávať do hromady. Začínam sa v tom strácať. Ono na zostavenie rodostromu nestačí vedieť, že Jano si vzal Katarínu. Vo veku vhodnom na ženbu (v tom čase približne 20 rokov) boli totiž v rodine viacerí Jánovia. Treba zistiť, ako sa volali rodičia ženícha. Ak sa to podarí, môže prísť zrada. Jeden z členov rodiny sa po smrti manželky oženil – a pre istotu mal syna Jána s prvou i s druhou. Ktorý z Jánov je ten pravý? Podobných bonbónikov je viac než dosť. Začínam v tom mať chaos, tak mi držte palce, nech sa v tom nestratím. Pokračovať na Genealógia 15: Chaos v hlave…mojej→
Popri opise starých matrík som takem zabudol na úžasný zážitok z práce s mikrofilmami. Či skôr prácu so samotnými matrikami archivovanými na mikrofilmoch. Keď to porovnám s papierovými archívmi, s akými sa stretávam na Slovensku, je to ako… Nedá sa to porovnať. Keď si spomeniem na archívne záznamy za obdobie asi desať rokov, ktoré som si vlastnoručne odvláčil z archívu do študovne v Spišskej Novej Vsi. Na to množstvo prachu, boľavý chrbát… A v porovnaní s tým matriky za viac ako 130 rokov, ktoré sa zmestili do troch krabičiek nie oveľa väčších ako dve krabičky cigariet… Papierové archívy majú čaro pre tých, ktorí chcú pátranie prežívať intenzívnejšie. Verte, že taký 50 rokov starý zatuchnutý papier má čosi do seba :)
Pred samotnými mikrofilmami som sam slušný rešpekt. Priznám sa, že som netušil, ako vyzerajú, ani ako sa s nimi pracuje. Mikrofilmy som doteraz „zažil“ len v špionážnych filmoch. V skutočnosti bola práca s nimi jednoduchá. Čítačka mikrofilmov bola v podstate meotar, aký som poznal zo školy. S tým rozdielom, že bol prispôsobený na ručné posúvanie mikrofilmu a samotný výstup bol na sklenenej „obrazovke“ s rozmermi asi 70×50 centimetrov. Výhodou mikrofilmu je v porovnaní s papierovým archívom možnosť zoomovať dokumenty. V prípade potreby nebol problém vyzoomovať jediné slovo na celú obrazovku pričom obraz ostal ostrý. Chcel by som vedieť, ako tie originály skenovali.
Latinský zápis v starej matrike niekedy nájdete aj biely na čiernom
Tak. Mám za sebou jedenásť hodín v archíve Centra rodinnej histórie. Stihol som preštudovať tri mikrofilmy. Prebehol som 130 rokov obce Bikity (Bácsbokod) a do databázy mi pribudlo cca 15O nositeľov priezviska Tettinger. Ostáva pár (desiatok) hodín triedenia a priraďovania jednotlivých postáv do rodinného rodostromu. Je pravdepodobné, že u časti osôb zistím, že nie sú príbuzní, prípadne sa mi rodinnú väzbu nepodarí dokázať. Uvidíme. Pokračovať na Genealógia 13: Študujeme staré matriky→
Pátranie po predkoch prináša veľa prekvapení a občas aj geografické paradoxy. Ako napríklad ten, keď si Slovák s nemeckými koreňmi objedná v rakúskej Viedni mikrofilmy matrík z maďarskej obce Bikity, ktoré mu po potvrdení objednávky privezú z amerického Salt Like City.
Ale k veci. Pri pátraní som zistil, že prastarý otec prišiel do Spišskej Novej vsi z Maďarska. Narodil sa v juhomaďarskej obci Bikity (dnešný Bácsbokod) a na Slovensko prišiel okolo roku 1900. Pátranie hlbšie do minulosti teda muselo smerovať k naším južným susedom. Keďže po maďarsky viem prd, bolo mi jasné, že v Bácsbokode ťažko niečo poriešim na miestnej fare, kde by som v matrikách mohol zistiť niečo viac. Potešilo sa teda zistenie, že Mormoni majú tieto matriky digitalizované a nie je problém sa k nim dostať. Pokračovať na Genealógia 12: Mikrofilmy a hľadačské paradoxy→