Niečo iné

Arborétum Mlyňany sme mali úspešne za sebou. Anetka však opakovala mantru posledných dní. „Anetka koniky vidieť.“ A tak bolo jasné, kam sa poberieme – Topolčianky a ich Národný žrebčín. Mimochodom, odporúčam navštíviť oficiálnu stránku mesta, chvíľu mi trvalo, kým som si stránku spojil s mestom. Stratil som sa totiž v linkoch na prehliadač Opera, softvér na zálohovanie dát, dvoch počítadlách návštev, informácii o tom, komu v meste práve prajú všetko najlepšie (meniny má…). Popri tom ma zaujalo, že informácie o kultúrnom živote v obci boli pomerne aktuálne. Na rozdiel od informácií o uzneseniach miestneho zastupiteľstva (posldené z októbra 2008).
Ale späť k nášmu výletu. Po príchode sme zistili, že v Národnom žrebčíne otvoria sezónu 1. mája a dovtedy sa bežný smrteľník musí spoľahnúť na náhodu, aby nejaké kone videl. My sme však mali šťastie a v parku, ktorý patrí k Topolčianskemu kaštieľu, sme stretli dva kone. Neostávalo nič iné, ako vziať Anetku na ruky a bežať za koňmi – vtedy som si spomenul na legendárne „Kone nemáme, tak utekajme!“ 🙂

Ak náhodou dopadnete podobne, ako my, určite stojí za návštevu miestny park. Prípadne si skúste návštevu žrebčína dopredu dohodnúť telefonicky. Domáci tvrdili, že by to nemal byť problém.
Kontakt:
tel.: 00421/37-6301613-5 klap. 110
E-mail: objednavky@nztopolcianky.sk