Archív značiek: život

Tatársky biftek

Na konci nášho snaženia je lahodný tatársky biftek, ktorý podávame na hrianke potretej cesnakom.Po dlhšom čase tu máme ďalší diel občasníka Masaker v kuchyni a verte, že dnes to fakt bude MASAKER!:) Nedávno som bol s dvorným komentátorom tohto blogu, cteným Jozefom, ktorý sa občas podpisuje ako Trent, „na jedno“. Na tom by nebolo nič zvláštne, deje sa tak pár krát do roka:) Faktom však je, že pri poslednej návšteve „nášho“ podniku u mňa padlo tabu, ktorému som odolával pár desiatok rokov. Dal som si tatársky biftek, alebo tiež tatarák. Priniesli nám ho pekne na kôpke so žĺtkom v strede, po okrajoch taniera boli všetky potrebné ingrediencie, ktoré Jozef namiešal v pomere, ktorý spravil z tataráku neskutočnú lahôdku.
Keď k nám v uplynulých dnoch prišla na návštevu svokra, ktorá 1. miluje tatarák a 2. je výborná kuchárka, nebolo nám veľa treba, aby padlo rozhodnutie: Spravíme si tatársky biftek doma! Pokračovať na Tatársky biftek

Flashback

NakupovanieZ práce letím do obchodu. Cieľom je na jeden šup uspokojiť konzumné chúťky našej rodiny. V duchu historického hesla „výhodný nákup pod jednou strechou“ vbieham do rozľahlého obchodu. V duchu si spomínam na doby, keď človek lietal, aby zohnal pár vecí v obchodoch, kde nič nebolo. Na doby, keď som znudený a zúfalý čakal dlhé rady v obchode. Dnes to bude rýchlovka.

Prechádzam popri kartónoch s hnijúcimi banánmi. Paprika má označenie „1. trieda“, ale má k nej tak blízko ako ja s mojim spevom k titulu Česko Slovenskej SuperStar. Z regálu vyberám posledné kyslé samotany – ešteže som ich nemal kúpiť viac. Kuracie mäso má podozrivo nahnedlú farbu, takže ho znechutene vraciam späť do chladiaceho boxu. No nič to. Bežím k oddeleniu, kde by mali byť piškóty na výrobu tiramisu. Nie sú. Takže mi už ani nevadí, že nemajú Mascarpone. Tiramisu asi tento rok nebude. Veď je kríza. Stávajú sa aj horšie veci. Tak aspoň tých 10 vajec. Mám na výber – kúpiť plato s 30 vajcami (žeby som sa podelil so susedmi?) alebo nič. Vyberám si druhú možnosť a nasratý odchádzam k pokladni. Z množstva (20? 30?) pokladní funguje zlomok. Mám blízko k tomu nehcať vozík s nákupom tak a odísť. Pokračovať na Flashback

Rozprávka o Čiernej princeznej

cierna-princeznaNa piatok tu mám čosi ľahšie na čítanie. Rozprávku o Čiernej princeznej. Autorkou rozprávky je Anetka, keď sme sa nedávno vracali z výletu, klasicky sme si spievali nejaké detské pesničky a na objednávku som Anetke rozprával rozrpávky. V jednej chvíli však prišla neočakávaná objednávka: Tatinko, teraz mi porozprávaj rozprávku o Čiernej princeznej. Keďže som nič podobné nepoznal, dohodli sme sa s Anetkou, že mi tú rozprávku porozpráva ona, aby som sa ju naučil a nabudúce som jej ju mohol povedať ja. Nuž a aby som nezabudol, tu je text rozprávky: Pokračovať na Rozprávka o Čiernej princeznej

Genealógia 14: Mikrofilmy

Mikrofilm
Mikrofilm

Popri opise starých matrík som takem zabudol na úžasný zážitok z práce s mikrofilmami. Či skôr prácu so samotnými matrikami archivovanými na mikrofilmoch. Keď to porovnám s papierovými archívmi, s akými sa stretávam na Slovensku, je to ako… Nedá sa to porovnať. Keď si spomeniem na archívne záznamy za obdobie asi desať rokov, ktoré som si vlastnoručne odvláčil z archívu do študovne v Spišskej Novej Vsi. Na to množstvo prachu, boľavý chrbát… A v porovnaní s tým matriky za viac ako 130 rokov, ktoré sa zmestili do troch krabičiek nie oveľa väčších ako dve krabičky cigariet… Papierové archívy majú čaro pre tých, ktorí chcú pátranie prežívať intenzívnejšie. Verte, že taký 50 rokov starý zatuchnutý papier má čosi do seba :)

Chcete vedieť viac? Seriál Genealógia pokračuje na stránkach Rodokmeň.
Čítajte Rodokmeň a vyhrajte knihu!

Pred samotnými mikrofilmami som sam slušný rešpekt. Priznám sa, že som netušil, ako vyzerajú, ani ako sa s nimi pracuje. Mikrofilmy som doteraz „zažil“ len v špionážnych filmoch. V skutočnosti bola práca s nimi jednoduchá. Čítačka mikrofilmov bola v podstate meotar, aký som poznal zo školy. S tým rozdielom, že bol prispôsobený na ručné posúvanie mikrofilmu a samotný výstup bol na sklenenej „obrazovke“ s rozmermi asi 70×50 centimetrov. Výhodou mikrofilmu je v porovnaní s papierovým archívom možnosť zoomovať dokumenty. V prípade potreby nebol problém vyzoomovať jediné slovo na celú obrazovku pričom obraz ostal ostrý. Chcel by som vedieť, ako tie originály skenovali.

Genealógia 13: Študujeme staré matriky

Latinský zápis v starej matrike niekedy nájdete aj biely na čiernom
Latinský zápis v starej matrike niekedy nájdete aj biely na čiernom

Tak. Mám za sebou jedenásť hodín v archíve Centra rodinnej histórie. Stihol som preštudovať tri mikrofilmy. Prebehol som 130 rokov obce Bikity (Bácsbokod) a do databázy mi pribudlo cca 15O nositeľov priezviska Tettinger. Ostáva pár (desiatok) hodín triedenia a priraďovania jednotlivých postáv do rodinného rodostromu. Je pravdepodobné, že u časti osôb zistím, že nie sú príbuzní, prípadne sa mi rodinnú väzbu nepodarí dokázať. Uvidíme. Pokračovať na Genealógia 13: Študujeme staré matriky

Genealógia 12: Mikrofilmy a hľadačské paradoxy

Rodokmeň, genealógiaPátranie po predkoch prináša veľa prekvapení a občas aj geografické paradoxy. Ako napríklad ten, keď si Slovák s nemeckými koreňmi objedná v rakúskej Viedni mikrofilmy matrík z maďarskej obce Bikity, ktoré mu po potvrdení objednávky privezú z amerického Salt Like City.

Ale k veci. Pri pátraní som zistil, že prastarý otec prišiel do Spišskej Novej vsi z Maďarska. Narodil sa v juhomaďarskej obci Bikity (dnešný Bácsbokod) a na Slovensko prišiel okolo roku 1900. Pátranie hlbšie do minulosti teda muselo smerovať k naším južným susedom. Keďže po maďarsky viem prd, bolo mi jasné, že v Bácsbokode ťažko niečo poriešim na miestnej fare, kde by som v matrikách mohol zistiť niečo viac. Potešilo sa teda zistenie, že Mormoni majú tieto matriky digitalizované a nie je problém sa k nim dostať. Pokračovať na Genealógia 12: Mikrofilmy a hľadačské paradoxy

Stužková z minulého tisícročia

stužkováTento text vzniká na popud kamarátovej dcéry. Bude mať stužkovú a ultimatívne vyhlásila, že dnešné stužkové sú iné ako tie „v minulom storočí“. Pritom ale ani zďaleka nemá predstavu ako také predpotopné stužkové vyzerali. Rozhodol som sa teda krátko zaspomínať na kľúčové jednej stužkovej. Deväťdesiate roky sa práve prehupovali k svojej polovici. Oblekom práve dovládla éra „slávnostných bielych ponožiek“ a podnikatelia pomaly prestávali nosiť „železničiarske saká“. Aspoň sa mi to tak zdá. Predsa len, bolo to v minulom storočí. Ale poďme na najdôležitejšie momenty prehistorickej stužkovej. Pokračovať na Stužková z minulého tisícročia