Genealógia 14: Mikrofilmy

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!
    Mikrofilm

    Mikrofilm

    Popri opise starých matrík som takem zabudol na úžasný zážitok z práce s mikrofilmami. Či skôr prácu so samotnými matrikami archivovanými na mikrofilmoch. Keď to porovnám s papierovými archívmi, s akými sa stretávam na Slovensku, je to ako… Nedá sa to porovnať. Keď si spomeniem na archívne záznamy za obdobie asi desať rokov, ktoré som si vlastnoručne odvláčil z archívu do študovne v Spišskej Novej Vsi. Na to množstvo prachu, boľavý chrbát… A v porovnaní s tým matriky za viac ako 130 rokov, ktoré sa zmestili do troch krabičiek nie oveľa väčších ako dve krabičky cigariet… Papierové archívy majú čaro pre tých, ktorí chcú pátranie prežívať intenzívnejšie. Verte, že taký 50 rokov starý zatuchnutý papier má čosi do seba :)

    Chcete vedieť viac? Seriál Genealógia pokračuje na stránkach Rodokmeň.
    Čítajte Rodokmeň a vyhrajte knihu!

    Pred samotnými mikrofilmami som sam slušný rešpekt. Priznám sa, že som netušil, ako vyzerajú, ani ako sa s nimi pracuje. Mikrofilmy som doteraz „zažil“ len v špionážnych filmoch. V skutočnosti bola práca s nimi jednoduchá. Čítačka mikrofilmov bola v podstate meotar, aký som poznal zo školy. S tým rozdielom, že bol prispôsobený na ručné posúvanie mikrofilmu a samotný výstup bol na sklenenej „obrazovke“ s rozmermi asi 70×50 centimetrov. Výhodou mikrofilmu je v porovnaní s papierovým archívom možnosť zoomovať dokumenty. V prípade potreby nebol problém vyzoomovať jediné slovo na celú obrazovku pričom obraz ostal ostrý. Chcel by som vedieť, ako tie originály skenovali.

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

      Tags: , , ,

      4 049 x čítané

      2 Comments to “Genealógia 14: Mikrofilmy”

      1. dusoft 23 novembra 2009 at 13:44 #

        ja som sa s mikrofilmami stretol v San Francisco Public Library, kde mali najma starsie rocniky roznych magazinov (tusim 1980 a nizsie) na mikrofilmoch. Vyhodou je, ze sa daju rychlo prechadzat zrakom, co je pri praci s archivmi velkou vyhodou setriacou cas.

        • marek 23 novembra 2009 at 14:56 #

          Uplne suhlasim, nevraviac o tom, ze ked som vynasal papierove zvazky z archivneho skladu do studovne, tak ma k veceru uz riadne bolel chrbat:) Ale nemal som to srdce nechat to vlacit tetusky z archivu, ktore boli mile, ze mi aj cajik uvarili :))