Okolo Tatier: Deň tri a štyri

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!
    Okolo Tatier

    Po tom, ako sme šťastne dorazili do kempu v Tatranskej Lomnici, bolo načim privodiť hygienu telu i duši. Nuž sme s Palom otvorili fľašu Fernetu. Po celom dni na slnku sme boli slušne spálení a príhodné bolo vypáliť sa aj zvnútra. Očistu exteriérov zabezpečila sprcha a následná sauna. Najväčšiu šou v nej zabezpečovala skupina s pracovným názvom „Oraváci“, ktorí sa v rámci saunovania posilňovali borovičkou – zrejme na kuráž:). Aj keď pozitívny vplyv sauny na ľudský organizmus je neodškriepiteľný, nedomyslel som, čo spravia vysoké teploty s mojimi dokaličenými hnátmi. Bolesť sa stala intenzívnejšou, pohyb kĺbmi komplikovanejším. Na noc som si pomohol ďalšími pár fernetmi, ale aj tak každé obrátenie sa na posteli sprevádzalo prebudenie.
    Už je to tu, už slnko páli do očí
    V sobotu ráno sa sme zvažovali, čo s voľným dňom – stále menej sme mali chuť niekam sa terigať… Stále viac som si hovoril: Zalieziem na chatku, dám si fernetík a skúsim zaspať. A tak sme hneď po raňajkách vyrazili na Hrebienok. Keďže železnica po kalamite štrajkovala, absolvovali sme cestu pešo. Najväčšou šou zrejme bol boj so slnkom, ktorý začal Marián – stačilo tričko ponoriť do niektorého z potokov – ľadová voda na rozhorúčenom tele spravila svoje:)). Inak sa v priebehu cesty myslím nič výnimočné nestalo. Akurát sme neprestávali žasnúť, čo s Tatrami dokázala spraviť kalamita.
    Ten špek má šmek
    No hej, reklama znela trochu inak. Nič to však nemení na fakte, že špekáčky na záver dňa padli ako pokrm bohov. Menšiu komplikáciu zažil len Palo. Ubytovaný bol na inej chatke a v čase, keď sme sa rozhodli ísť spať, nevedel sa dopracovať k spolubývajúcim alebo aspoň ku kľúčom od chatky. Dodnes považujem za menší zázrak, že ich okolo polnoci vo veľkom areáli kepmu v Tatranskej Lomnici našiel:).
    Záverečná
    V nedeľu všetko fungovalo, ako švajčiarske hodinky. Rýchlosťou blesku sme sa zbalili a v plnej poľnej vyrazili do Liptovského Mikuláša. Prvá časť cesty – približne po odbočku na Štrbské Pleso sa náš malý pelotón roztrhal. Palo v Marianom I. trhali asfalt a zakrátko zmizli v diaľke. Mariac C. s polovičkou istili koniec nášho pelotónu. Moja maličkosť sa tak pohybovala kdesi v strede. Najviac ma to ubíjalo posledné kilometre pred Liptovským Mikulášom, kde na nekrytej rovinke začal fúkať mierny protivietor. Inokedy by to zrejme nevadilo, ale v tej chvíli som miestami mal pocit, akoby som šliapal na mieste. Našťastie sa Marian C. rozhodol nenechať ma trápiť sa samého. S vďakou som sa zavesil za spasiteľskú dvojicu a nič nám nebránilo doraziť do cieľa.
    Kríza
    V Mikuláši našu malú grupu prepadla celkom slušná kríza. Na obede už sa nikomu nechcelo ani hovoriť. Čakanie na stanici trvalo večnosť a obaja Marianovia zalomili než bys řekl švec. Napriek pôvodným obavám sme bicykle dostali do vlaku bez väčších problémov. V Bratislave bolo posledných pár kilometrov doslova hračka. Až doma som zistil, že som niekde okolo Auparku chytil menší defekt:)
    Bude repete?
    Prvé dni po dojazde som si hovoril: Prešiel som Okolo Tatier, som spokojný, ale nikdy viac! Prevládali racionálne argumenty – ak by nevyšlo takto skvelé počasie, zrejme by som celú cestu neprešiel. V posledných dňoch, keď si na výlet spomeniem, pozriem si fotky, alebo prečítam zážitky iných účastníkov, hovorím si: O rok možno vyrazím znovu!:)

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!
      4 474 x čítané

      19 Comments to “Okolo Tatier: Deň tri a štyri”

      1. Sergej 20 júla 2005 at 12:35 #

        Ist s takou batozinou aku ste mali vy, by som nesiel ani ja. Teda, raz som takto isiel z Lipt. M. do Bratislavy a definitivne som sa uistil, ze druhy krat uz nikdy. Najlepsie sa bikuje bez batoziny. Maximalne nieco do vreciek. Dojdem tak dalej, viac uvidim, viac zazijem a aj si viac jazdu uzijem.

      2. Hyena 20 júla 2005 at 13:50 #

        Ale no! Ubýjalo ťa???

      3. mekelle 20 júla 2005 at 14:23 #

        to hyena: myslel som, ze ma to ub*jalo tak tvrdo, ako den sa dobyja hrad:)) vdaka za upozornenie

      4. mekelle 20 júla 2005 at 14:24 #

        to Sergej: my sme mali batozinu len prvy den a potom posledny den – najdhsiu etapu (Nizna – Tatranska Lomnica) viezlo batozinu auto

      5. Sergej 20 júla 2005 at 14:45 #

        Mna desi akakolvek myslienka vliect batoh alebo batozinu na biku. Nie. Nikdy. Chcem sa bikovat a nie mordovat.

        Ale ak bolo tak ako vravis, tak potom OK. Ono ta to prejde a o rok pojdes zase. Ale uz ako tazky profik :-)

      6. mekelle 20 júla 2005 at 15:11 #

        ved hej, len rozmyslam, ci znova zopakujeme tatry alebo skusime nieco ine v ramci slovenska…

      7. bolek 20 júla 2005 at 15:13 #

        Zavod Okolo Slovenska sa este jazdi?

      8. mekelle 20 júla 2005 at 15:29 #

        Okolo Slovenska? To su amateri:)))

      9. Sergej 20 júla 2005 at 17:20 #

        Skus moj system. Odvezies sa vlakom kamsi a domov ides na biku. Pravidla su taketo. Stanov si maximum kilometrov, ktore dokazes relativne v pohode odjazdit za cely jeden den a zniz to o 20-50 km. Dostanes nejaku hodnotu. Cojaviem 90 km (to je asi 11-13 km za hodinu, to spravis aj na kolobezke :-).
        V okruhu 90 km od BA najdi rodinu-pribuznych-babku-priatelov, ktori by sa o teba na jednu noc postarali. Ak take nieco najdes, od nich hladaj dalsich 90 km najblizsiu rodinu-pribuznych-babku-priatelov a postup zopakuj dokedy chces. No a potom uz staci sa nejako dopravit na zaciatocny bod a bicyklovat domov po vopred vytycenej trase na mape. Stacia ti peniaze, nejake lahko skladne pyzamo prip. len trenky, krem, mobil, mapu a ides. Na zaciatok odporucam len prvy krok. Teda 180 km na dva dni. Cyklisticke veci (dresy, gate, ponozky) za noc uschnu, takze ich mozes vecer vzdy oprat. Vyskusaj a uvidis.

      10. mekelle 20 júla 2005 at 17:42 #

        to sergej: to vyzera dobre:) Akurat, ze v okruhu 80-120 kilometrov nemam ziadnych pribuznych:/ Vsetko je v Blave…

      11. mekelle 20 júla 2005 at 17:43 #

        ale da sa to aj so stanom, ved to neni taka velka hmotnost…

      12. Sergej 20 júla 2005 at 22:19 #

        Stan nie je velka hmotnost? Hehehe. :-) Navzdy si zapamataj si tuto vetu. VSETKO MA SVOJU HMOTNOST, KTORA S PRIBUDAJUCIMI KILOMETRAMI OTAZIEVA. Az niekedy prejdes za den 200-300 km, bude ti tazka aj vlastna hlava.
        Neverim, ze nedokazes v okruhu od Bratislavy 80-120 km nic najst. A keby aj nie, penzionov uz pomaly pribuda coraz viac.

      13. mekelle 20 júla 2005 at 22:28 #

        penzion to asi vyriesi a 200-300 kilometrov teda neprejdem za den ani omylom:))) nebudem sa vyhovarat, ze nemam cestny bike, poviem rovno, ze na take veci som neni stavany:))

      14. Sergej 21 júla 2005 at 15:31 #

        Aj horak s upravami dokaze podstatne sprijemnit jazdu na ceste. Nahodis specialne galuskove hladke plaste, nabombujes ich natvrdo a budes cumiet, ako to pojde. Kopa cyklistov jazdi na cestach s upravenym horakom. Casto jazdia rychlejsie ako ti na cestakoch. :-)

      15. mekelle 21 júla 2005 at 16:29 #

        kupit galuskove plaste? to mi este po rozume nebehalo, asi blba otazka, ale to sa da dat na tie iste rafiky, alebo treba mat v podstate dalsie dve kompetne kolesa?

      16. benita 21 júla 2005 at 19:32 #

        v septembri budes mat v nitre kopec pribuznych…:)))

      17. Sergej 21 júla 2005 at 20:22 #

        No vidis, Benita ta prezradila. :-) Nitra a mas to. Ides napriklad v sobotu rano do Ziliny vlakom a odtial domov cez Nitru. Skus to aspon raz.
        Plaste? Normalne pojdes do obchodu a vypytas si nejake slicky na horak (hladke gumy). Oni uz budu vediet, co potrebujes. Ak sa ti nechce kupovat, mozem ti pozicat pekne motorkarske plaste.

      18. mekelle 21 júla 2005 at 22:16 #

        vidis, pri nitre mi nejak nedoslo, ze je co cca 100 kilometrov, budem to musiet skusit:)))

      19. rony 23 júla 2005 at 10:42 #

        alebo jazdit okolo namestia Hraniciarov alebo inej tepny a prosit bezdomovcov o prazdny smetiak na vyspatie ;-)))