Brašna pre Canon 300D

canon-sexy-1200-tele-babePre fotoaparát Canon 300D som sa rozhodol kúpiť brašnu Nova Mini AW od firmy Lowepro. Mini-batoh je určený pre zrkadlovky s nasadeným približovacím objektívom a ďalšie jeden až dva objektivy, prípadne blesk a ďalšie príslušenstvo. Okrem množstva praktických vreciek, priečinkov (nastaviteľných) má batoh v jednom vrecku ukrytý „pršiplášť“. Samotný povrch batohu je síce podľa výrobcu z nepremokavého materiálu, ale človek nikdy nevie:) Vďaka príjemne tvarovanej rúčke a popruhu má človek na výber, ako bude fotoaparát nosiť. Ilustračná fotografia pochádza priamo z webu výrobcu, ja som kúpil brašnu v čiernom prevedení.
Lowepro Nova Mini AW
Brašňa je robená Canonu 300D šitá takpovediac na mieru. Vďaka vnútorným rozmerom 16,5 x 9 x 16,5 cm (šírka x hĺbka x výška)do nej prístroj zapadne ako do „perinkyPokračovať na Brašna pre Canon 300D

Nákúpené, zabalené, už len zaplatiť

Čo má spoločné jablko, čerešňa, broskyňa, hruška, slivka, kiwi, prípadne zelenina ako zeler, zemiaky, karkotka hrášok a rôzne druhy orechov (lieskové, vlašské, mandle)? Nemôžem ich jesť. Teda to mi aspoň povedala doktorka po prvom alergologickom vyšetrení, ďalšie ma čakajú o nejaké tri týždne.
Ako som sa dozvedel pacient s alergiou na jablko bol pred 20 rokmi celkom slušnou kuriozitou. Dnes má 25 až 75 percent tzv. brezových alergikov alergické reakcie na potreviny. Príčinou je prítomnosť skrížene reagujúcich alergénov. Tie patria ku skupine tzv. „stresových bielkovín„, ktoré sú zvýšene produkované v stresových podmienkach. Celý efekt zvyšuje vysoké znečistenie ovzdušia – napr. breza tu produkuje 5 a 10- násobne vyššie koncentrácie nejakej látky Bet v 1, čo má byť hlavný alergén peľu brezy
Žeby som si mal hľadať pokojnejšiu prácu v zdravšom prostredí?:)

Alergia ako vianočný darček?

Písal som na starom blogu krátko po Vianociach: Tak som si nadelil oneskorený vianočný darček. Pri dojedaní vianočných koláčov sa začali diať divné veci – najkôr som celý sčervenel (myslel som, že je to od hanby, že toľko žeriem). Neskôr ma začalo kde-kade svrbieť. Posledným štádiom bola ochutnávka úžasného orechovníka. Cesta v ňom bolo minimálne, bola to skôr taká veľká hruda orechovej plnky, proste paráda. Iný názor na vzniknutú situáciu mal môj jazyk, ktorý pomerne verne simuloval, aké to asi je, keď človek ponorí jazyk do vriacej vody. Tým, čo to ešte nezačili podobné spôsoby vlhčenia jazyka vrelo neodporúčam.
Čo mali všetky koláče, ktoré mi spôsobovali problémy spoločné? Orechy!://
Sranda je, že mi tie orechy mi ešte pred týždňom problémy nerobili, žeby to bola čerstvo získaná alergia?

Názory sa menia, zajtra dovidenia (blogy kontra Bednář)

„Diskutujte na téma: blogy“ vyzýva Vojtěch Bednář na živě. V článku sa „střízlivým pohledem“, ale o to odhodlanejšie naváža do blogov a ich autorov, keď tvrdí: „weblogy jsou okrajová záležitost„, blogy sú „cyklicky nekvalitní deníček“ a majú „utopený obsah„.
Niektorých autorov blogov Bednář poriadne napálil, čo mu dali najavo viac, či menej vyberaným spôsobom v diskusii, prípadne priamo na svojich blogoch (Spravodaj)

Mňa však zaujala iná vec. Pred necelým polrokom to bol práve pán Bednář, kto sa v inom médiu, v tom istom vydaveteľskom dome nadchýnal:
Každých necelých šest sekund je někde na světě založen nový weblog
V článku upozorňuje, že „čím dále tím více uživatelů blogů – bloggerů používá tuto technologii…transparentně, nehrají si například na známé osoby nebo politiky, ale jsou skutečně tím, čím jsou v reálu„. Neskôr vyblafol pár čísel, aby zdôraznil, že „impozantní čísla jen dále dokazují potenciál weblogů. Ten je poměrně veliký a, jak se zdá, také dobře komerčně využitelný.“
Keďže autor hovorí, že viac informácií nájde čitateľ v článku, ktorý vyšiel na The Register, predpokladám, že v článku na Connect uverejňuje svoje názory. Žeby sa svet blogov tak zásadne za čosi viac ako šesť mesiacov zmenil?:)
Viac o človeku, ktorý je „teoreticky hráčem ŠK Hroch Český Těšín“ a publikuje v časopise, ktorého stránky nefungujú sa dozviete na Osobnej stránke Vojtěcha Bednáře

Prvé jarné kilometre

Tak už to mám za sebou – prvé jarné kilometre som tento rok, (mimochodom tak ako každý iný rok:) odkrojil na „petržalskej“ hrádzi. Pôvodne som chcel skočiť do Čuňova, U Mareka tam roky čapujú dosť dobrú kofolu, v prípade väčšieho apetítu čapujú slušné pivko, ktoré je záhodno zajedať s obzvlásť prepečenými pizza štangľami s dressingom z tých najsamfajnovejších ingrediencií…:) Plány mi zhatil fakt, že s bicyklom som mal pomerne dosť roboty, než som ho dostal do prevádzkyschopného stavu a na jednu som objednaný k mame na obed. Takže to bola rýchlovka v podobe cca 25 kilometrov.
Čo na tom – cítiť vietor vo vlasoch, popri tom ,ako sa človek opiera do pedálov je pocit, ktorý mi už pekných pár mesiacov chýbal. Cestou späť som si na chvíľu sadol k Dunaju, popíjal z fľaše čaj, podumal v pohode dávno nezažitej…
No ale nič, život ide ďalej, teraz letím na obed, ale už terza sa teším, ako si na bike sadnem najbližšie.

Lipšic je len taký chrúst

A pokiaľ sa chcete porovnávať ku mne ešte musíte veľa rásť, veľa mlieka vypiť a potom sa kdesi do tieňa môžete dostať. Ale takto, prepáčte, ešte sa neholili keď…
Poslanec NR SR a predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar na adresu ministra spravodlivosti a podpredsedu KDH Daniela Lipšica. (Poznámka: Škoda, že mu uplynul časový limit:-)

Dodatok v podobe Lipšicovej reakcie: Na tú vašu úroveň neklesnem udržím si tú svoju.