Dovolenka v Španielsku dopadla podľa očakávania skvele. Anetka si na moje prekvapenie užívala aj cestu lietadlom, kde sa už po pár minútach stala maskotom okolia. Ono, čo iné ľuďo ostávalo, keď Anetka veľkú časť letu preskákala na sedadle recitujúc „Hijo, hijo na koníčku“, „Skáče žaba po blate“ či „Oli oli Janko“:) Keďže sme leteli cez Ryanair, pristáli sme v Girone, odkiaľ to bola necelá hodinka autobusom do Barcelony.
Ubytovanie bolo relatívne v pohode. Tak ako pri minulej návšteve Barcelony, rozhodli sme sa nehľadať medzi hotelmi a vybrali sme si apartmán – dvojizbový byt s kuchynským kútom spojeným s obývačkou, dve kúpelne a WC. Na byte sme však trávili minimálne množstvo času – ráno po raňajkách sme vypadli a vracali sme sa až v čase, keď sa deti uberali na večerný spánok – okolo siedmej ôsmej večer.
Stravovanie sme poriešili jednoducho – raňajky a večere vo vlastnej réžii na byte. Obľúbili sme si nákupy na trhoch. Ovocie, zelenina, syry, ale aj mäsové výrobky tu chutia inak. Po rokoch nákupov v slovenských obchodoch už som pomaly aj zabudol, ako chutia paradajky, či jahody. Tie naše sú mdlé a bez chuti, španielske mi pripomenuli detstvo.
Obedy sme zas nechali na reštaurácie – približne za 10 eur sa dalo služne naobedovať. Pritom sme sa nebránili ani tomu, ak vrámci menu bola aj fľaška červeného španielskeho vína. Červené víno bolo zároveň kľúčovou zložkou nášho pitného režimu po večeri. Jeden by neveril, že skutočne chutné víno môže stát čosi medzi jedným a jeden a pol eurom 🙂
V ďalšom článku nájdete už čoskoro niečo o tom, čo treba v Barcelone vidieť a čo treba isto-iste ochutnať:) Dovtedy prvý nástrel fotografií: