Výlet smer Bojnice

Festival Pohoda Trenčín Tak sme si vo štvrtok večer zašpekulovali. Neúspešne zareagovali na ronyho atraktívnu ponuku a v piatok ráno nastúpili na autobus a nabrali sme smer Bojnice (lístok Bratislava-Bojnice 208 Sk). Za dva dni sme obehli miestny zámok a zoologickú záhradu (dospelí vstup 70 Sk + 30 Sk za fotoaparát). Okrem iných zvierat sme takmer stretli aj Yetiho, vlastne Ronyho, ale ten, len aby sa nám stoj-čo-stoj vyhol, prišiel do Bojníc až v sobotu večer. V tom čase sme už smerovali do Bratislavy.
Konzum v Bojniciach:

UbytovaniePenzión Jas – nie veľmi vkusná oficiálna stránka ponúka ubytovanie v pekne zrekonštruovanom objekte. Trochu horšie je to so zariadením – manželskú posteľ tvoria dve zrazené jednolôžka, pričom každé tvoria tri malé matrace – rok ich výroby by som tipol na koniec 80-tych rokov. Na izbe bol farebný televízor, ale zlý signál. Inak vážne pohoda. Cena 850 korún za dvojlôžkovú izbu, my sme vyfasovali 2+1 +1 – dvojposchodovú izbu, pričom dolu bolo jedno lôžko a hore „manželská posteľ“ a ďalšie lôžko.

Stravovanie – najskôr sme skúsili podnik Zámocká reštaurácia – obsluha bola rýchla, extrémne rýchla.Človek začal prežúvať posledné sústo obeda a už sa servírka pýtala, či odnesie tanier. Pri poslednom glgu z nápoja sa vrhala po pohári. Problém bol s nevyváženou kvalitou stravy – kým Benitin vyprážaný encián a opekané zemiaky boli klasikou, na ktorej sa nedá nič pokaziť, moja kapustnica dosiahla hodnotenie veľmi dobrá, špecialita podniku v podobe zemiakovej placky plnenej soté bol prepadák. Placku očividne pripravovali niekoľko hodín vopred (verím, že nie v predchádzajúci deň), jej okraje boli totálne obschnuté. Celé jedlo vyzeralo ako zohriate v mikrovlnke.

Podstatne lepšie sme dopadli kúsok nižšie na Hurbanovom námestí. Miestna cukráreň ponúka slušné zákusky za perverzné ceny (kus okolo 10 korún).

Absolútne najlepšie sme dopadli U dobrej víly na Podzámockej ulici. Služby na 100-percentnej úrovni, jedlo vynikajúce (aj keď im trochu zazlievam, že čašník mi sľúbil vybaviť „domáce“ slivkové gule a na druhý deň som sa od jeho kolegu dozvedel, že „asi zabudol“ a musel som si vybrať niečo iné). To však nič nemení na odporúčaní tohoto podniku. Hneď vedľa reštaurácie je rovnomenná čajovňa. Tú sme neskúsili, lebo oproti cez ulicu bola kaviereň:).