Okolo Tatier: Deň mínus jeden a nula

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

    Do tuhého začalo ísť v stredu. Nádej na včasný odchod z práce, v pokoji sa zbaliť, sa ukázali byť plané. Keď som naveľa naveľa skončil s výrobou, bolo NEVYHNUTÉ, aby som sa ešte vrátil do kancelárie, takže nakoniec som sa domov domotal horko-ťažko až okolo deviatej večer. Keď som skončil s balením a chystaním vecí, do budíčka ostávalo čosi cez päť hodín.
    Cesta do Mikuláša
    Raňajší budík som poslal do horúcich pekiel, ale ako vidieť na obrázku, optimizmus a a chuť do života mi nechýbali.

    Idiot

    Idiot


    Cestou na vlakovú stanicu som spôsobil šok dvom mladíkom očividne na ceste z nejakého flámu. Okolo pol piatej ráno neverili, že môžu stretnúť cyklistu v plnej poľnej. Ešte väčší šok im spôsobila odpoveď na otázku:
    „Prosííím ťa, nehnevaj sa, ale kam ideš s tým bicyklom?“
    „Do Tatier,“ znela odhodlaná odpoveď. Čo na tom, že som vynechal časť o tom, že do Tatier sa poveziem vlakom?:)
    Na stanici sme zistili, že nik nezaspal a výlet sa môže úspešne začať. „V priebehu cesty vlakom, ani v cieľovej stanici – Liptovskom Mikuláši sa nič mimoriadneho nestalo,“ povedal by Kefalín. „Ale čoskoro sa stane,“ dodal by major Terazky. Cesta Ondrašovou, Liptovskou Sielnicou či Matiašovcami prebiehali tak nudne pohodovo, že sa režisér život rozhodol pre dramatický zvrat.
    Cesta ubiehala až nudne pohodovo
    Demolition Man zasahuje
    Keď nezabralo šliapanie na Zuberec (760 m.n.m.). Musel zlom prísť v zjade dlhou prehľadnou a hlavne pomalou zákrutou tesne pred Habovkou. Majovi zazvonil mobil, zdvihol ho, zľahka pribrzdil, Palo to videl, pribrzdil, ja som už len videl, že buď seknem na brzdy alebo zrámujem Pala a možno aj Maja. Nuž sekol som. Výsledok? Zlomený roh na riadidkách, vykryvené sedadlo, odstrelené predné svetlo. Nestačí? Tak narazené identické miesto, ktoré som si svojho času zlomil na ľavej ruke, decentný pendepon (alebo sa to volá koňar?) na ľavom stehne. Čosi podobné na pravom ramene a pôvabne pohmoždená oblasť pravého ramenného kĺbu. Našťastie sa to dalo rozchodiť, či vlastne rozbicyklovať, ťakže nebyť sedadla, ktoré sa mi vďaka vykryveniu nešportovo pchalo do zadku, došli sme do Nižnej v maximálnej pohode. Určite chcme poďakovať organizátorom z Cykloklubu Nižná, ktorí sa obetavo chytili príležitosti opraviť sedadlo a tak ma pre cyklotúru zachránili, respektíve môj zadok:)
    Na Zuberci - Spokojní sami zo sebou

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!
      3 435 x čítané

      8 Comments to “Okolo Tatier: Deň mínus jeden a nula”

      1. bolek 1 júna 2005 at 00:32 #

        pendepon, to je ta injekcia?

      2. Markoff 1 júna 2005 at 08:44 #

        hehehe, ake sexy oblecky maju na druhej fotke ti dvaja vlavo ;-) benita sa nejako nerada foti

      3. Markoff 1 júna 2005 at 08:46 #

        resp. ako pozeram na jej blogu, tak to asi nie je ona

      4. Benita 1 júna 2005 at 09:12 #

        to nie som ja…ja som skor na pomale vychadzky na biku po hradzi a tak…cyklotura Okolo Tatier mi nehrozi:)))

      5. Hyena 1 júna 2005 at 09:23 #

        Juj, ešte aj pravopis sa ti akosi „vykryvil“!

      6. mekelle 1 júna 2005 at 09:45 #

        uz ma furt nebuzerujte!:)))

      7. ywana 1 júna 2005 at 17:53 #

        no hlavne, ze mas hlavu v poriadku, nie?!
        v piatok je ten trojsestrovi koncert, idete?!
        peto je na chate, som slamena vdova… to bude zur… :o.)

      8. mekelle 1 júna 2005 at 18:36 #

        Ahoj, na koncert nejdeme, cakame na vyplatu:)))