Když příjdu večer domu
sednu si a zapnu televizi
končí dašlí den
no jo ale co dělat
chce se mi spát
(originál: Psí vojáci: Leitmotiv: Chce se mi spát)
Som unavený. Dnes trávim prácou v práci a inou prácou 25-ty deň bez prestávky. Ráno sa zobúdzam a chce sa mi spať. Počúvam ľudí okolo seba a často neviem, o čom hovorili. Fungujem ako robot – vstať – do práce – pracovať – okolo 19-tej ísť domov – čosi opraviť, upraviť, nastaviť, zapojiť. Chce sa mi spať.
Som unavený. Pomaly ma prestáva baviť robota, ktorej som posledných sedem rokov venoval šesť dní v týždni po cca desať hodín denne. „Stojí tá naháňačka za to?“ pýtam sa a chce sa mi spať.
Som unavený. Okolo nás zúri jar a ešte sme sa s Benitou neboli poriadne nikde prejsť. Foťák ani bike som nevyvetral ani nepamätám – nie je čas a keď aj je – chce sa mi spať.
Som unavený. Lekárka povedala, že alergia, ale aj ďalšie komplikácie môžu byť len dôsledkom vyčerpania organizmu. Alebo je to celé len jarná únava? Ticho závidím Jonášovi, hrdinovi filmu Sladký čas Kalimagdory. Každú jeseň odchádza kamsi na Oravu, kde v odľahlej drevenici prespí celú zimu. Chce sa mi spať.