Zo Smokovca na Teryho chatu

 

Téryho chata (ľudovo nazývaná Terynka)
Téryho chata (ľudovo nazývaná Terynka)

Zimný výstup na Gerlach nám vyšiel až na tretí prvý raz. Vrátim sa však k druhému pokusu vyšliapať na najvyššiu horu Slovenska, ktorý sa skončil na parkovisku pod Sliezskym domom. Pršalo a bola hmla. Podmienky sľubovali trápenie počas výstupu a vysokú pravdepodobnosť, že sa hore vôbec nedostaneme. Horskí vodcovia preto odporučili odložiť výstup.

Ako to však býva, každý koniec je začiatok niečoho nového. Štyria sme sa rozhodli využiť to, že sme už v Tatrách, na nejaký menší výlet. Zvažovali sme viaceré varianty. Nakoniec zvíťazila turistika Starý Smokovec – Teryho chata. Najvyšší vrchol Slovenska (2 654 metrov nad morom) sme tak nahradili za našu najvyššie položenú horskú chatu (2 015 m.n.m.) Vďaka naprd počasiu sme mali aspoň jeden benefit – bežne plná turistická trasa bola v podstate ľudoprázdna. Pokračovať na Zo Smokovca na Teryho chatu

Top iPad aplikácie a hry pre deti

Pet Bingo
Pet Bingo

Pred časom zaparkoval v našej domácnosti iPad z druhej ruky. A keďže cieľovou skupinou tohto zariadenia boli v našej domácnosti deti (4 a 6 rokov), hľadal som aplikácie a hry, ktoré by ich bavili a zároveň by som ich ja považoval za užitočné.

V záplave balastu v AppStore som chvíľami mal pocit, že hľadám povestnú ihlu v kope sena. Hoci je veľa aplikácií a hier zadarmo, zakrátko som zistil, že „cena“, ktorú za to platíte je značné nepohodlie v podobe zobrazovanej reklamy počas hrania, či práce s aplikáciou. Potom už stačí len omylom kliknúť na reklamu a dieťa sa ocitá mimo hry. Doslova.

Preto sme hľadali hry, ktoré reklamu nezobrazujú (hoci aj tu ma doslova vytáča, ak si aplikáciu kúpim a neustále sa mi zobrazujú ponuky na kúpu rôznych rozšírení, pokračovaní… Príde mi to, akoby som si kúpil film na DVD a ešte aj ten bude prerušovaný reklamami.)

Ale späť k meritu veci, ktorým je výber 10 najlepších aplikácií a hier na iPad pre deti a ich hravých rodičov. Pokračovať na Top iPad aplikácie a hry pre deti

Zimný výstup na Gerlach

Je sobota popoludní a som na ceste do Tatier. Cieľ je jasný – zimný výstup na Gerlach. Cestou ma „poteší“ správa z Popradu: „Zas to skúšaš? Pre množstvo mrakov Tatry nie je vôbec vidno.“ Celkom ma pri čítaní tých slov zamrazí. V tej chvíli mám totiž za sebou dva neúspešné pokusy vyjsť hore.

Prvý výstup na Gerlachovský štít (2 654 m. n. m.) skončil kdesi pri Trenčíne. Zastavil ma stručný telefonát: „Nikam nejazdite, vyhlásili tretí rizikový stupeň. Počasie nás hore nepustí.“ Nakoniec som bol rád, že som v Trenčíne vystúpil a vrátil sa do Bratislavy. Predpoveď počasia pre Tatry hlásila silné víchrice a sneženie. Víkend v Tatrách mal nakoniec tragickú dohru – v kopcoch sa uvoľnila lavína, ktorá zasypala skupinu skialpinistov, jeden zahynul.

V rámci druhého pokusu, ktorý sa uskutočnil o dva týždne neskôr, som sa dostal o kúsok ďalej. Tesne pod Sliezsky dom. Vzhľadom na hustý dážď kombinovaný s hmlou naši horskí vodcovia odporučili výstup odložiť. Vtedy sme si spravili aspoň náhradnú túru na Teryho chatu (2 015 m. n. m.).

Michal, môj spolupútnik, však cestou do Tatier rezolútne vyhlásil, že by bolo nespravodlivé, keby nám výstup opäť pokazilo počasie. Ako sa neskôr ukázalo, spravodlivosť, či povestné božie mlyny melú síce pomaly, ale isto. V deň výstupu sme mali gýčovito belasú oblohu a oblaky ako z katalógu nebeských baránkov. Pokračovať na Zimný výstup na Gerlach

Slováci sú… Kto sú vlastne Slováci?

My sme národ holubičí, nikto nám nič nedožičí, každý na nás iba kričí, je to o nás známe. Aspoň tak to spieva Richard Müller text, ktorý napísal Milan Lasica. Ako však vidia Slovákov cudzinci? Pozrime si, čo hľadajúcim ľuďom navrhuje google. Ten totiž pri vyhľadávaní ponúka automatické dopĺňanie. Pri zadávaní textu do vyhľadávacieho poľa Google zobrazí vyhľadávania, o ktorých si google myslí, že sa podobajú na zadávaný výraz. Pokračovať na Slováci sú… Kto sú vlastne Slováci?

Koncert Slobodná Európa

Tak sa mi opäť stalo, že ma kamarát zavolal na koncert Slobodnej Európy. A opäť sa stalo, že som šiel :) Tentoraz to bolo vo vieske malej, zlatej neďaleko Bratislavy. Veľmi príjemný koncert ukončila okolo jedenástej polícia :)
Hláška večera – prišla za mnou mladá fanynka Slobodnej Európy a pýta sa – ty si oficiálny fotograf Slobodky? :)

Prvý jarný cyklovýlet

Prvý jarný výšľap smeroval na Devín, most Chucka Norrisa som len tak preletel. Šliapalo sa dobre a tak som koketoval s myšlienkou, že Vysoká pri Morave nebude finálna destinácia, ale že skočím na kompu v Záhorskej Vsi a cez Rakúsko sa vrátim späť. Po ceste som však natrafil na niekoľko miest, kde sa Morava pomaličky vylievala krížom cez cyklotrasu, až som sa ocitol v mieste, kde sa nedalo prejsť. V rozmare z toho, ako sa mi dobre šliapalo som sa rozhodol kúsok vrátiť a cez vyššie spomenutý most navštíviť Schloss Hof. Následnú cestu späť znepríjemňoval protivietor a ja som len ďakoval vyliatej Morave, že ma nepustila ku kompe Záhorská Ves – Angern/March. Obávam sa, že tých cca 50 kilometrov navyše by som dnes nedal.


Pečená kačka s červenou kapustou a lokšami

pecena-kacka-12V rámci seriálu Masaker v kuchyni predstavujeme jej veličenstvo recept na pečenú kačku s červenou kapustou a lokšami.

  1. Kačku umyjeme a zľahka naporcujeme. Ja tú našu rozdelím na štyri časti – dve stehná a trup rozdelený na polovice. Mäso osušíme  a jednotlivé časti poctivo osolíme. Výsledok nášho snaženia necháme v chlade oddýchnuť 24 hodín.
  2. Jednotlivé kúsky kačky rozložíme po hlinenom pekáči, pričom na spodok dáme trochu masti (kačacia / husacia). Pekáč zavrieme vrchnákom a vložíme do rúry predhriatej na 200 stupňov.
  3. Pečieme dve, až dva a pol hodinky, pričom kačku občas skontrolujeme a kúsky mäsa prelejeme vypečenou masťou.
  4. Čas, keď sa kačka sama pečie využijeme na prípravu dusenej kapusty. Na troche masti speníme cibuľku. Pridáme dve lyžice kryštálového cukru, ktorý zľahka karamelizujeme. Pridáme trochu bieleho vína a deci vody.
  5. Do tejto hmoty nahádžeme na márne kúsky nakrájanú kapustu. Poriadne premiešame, hrniec prikryjeme pokrievkou a na miernom ohni kapustu dusíme do mäkka.
  6. Po dvoch hodinách sa vrátime ku kačke. Do pekáča pridáme pečienky, ktoré uložíme do masti, ktorá sa nám za dve hodinky vypiekla. Na pečienky opäť položíme kúsky kačky.
  7. Po približne trištvrte hodinke vyberieme pečienky a masť zlejeme do misky. Kačka tak ostane „na suchu“. Tentoraz už bez vrchnáku dáme kačku na posledných 10-15 minút do rúry.
  8. Lokše sú samostatná kapitola. Po jednom pokuse, na konci ktorého bola neuveriteľne špinavá kuchyňa, smrad po celom byte a pár biednych lokší, sa spolieham na subdodávateľov. Výborné lokše predávajú tety v Tržnici, prípadne na trhovisku na Miletičke, ale chybu nespravíte ani od väčších výrobcov v ktorýchkoľvek potravinách.

taký obyčajný blog