Archív značiek: rodina

Dovolenka na Orave

Siesta v tráve
Jar sme strávili na ranči, letnú dovolenku pre zmenu na salaši. Miesto sme vyberali na základne Anetkinej objednávky: chcela byť pri vode, mať možnosť jazdiť na koni a, samozrejme, zbierať jahody a maliny. Trochu sme si pomohli gúglom a výsledok bol na svete: Koliba u Kuba. „Osada“ (hlavná koliba a tri chatky) sa nachádzajú pod Vasiľovskou hoľou s vrcholom Minčol. Na miesto sa dostanete opustenou cestou asi 20 minút za obcou Hruštín. Že neviete, kde to je? Ani my sme nevedeli:) Nuž, dovolenkovali sme na Hornej Orave. Pokračovať na Dovolenka na Orave

Tip na výlet: Nový Tekov

Nový Tekov bol miestom našej premiérovej dovolenky – prvá tento rok a prvá vo štvorici. Miesto sme vyberali pomerne jednoducho po Anetkinej objednávke. Na otázku, kam by chcela ísť totiž odpovedala jednoznačne: „Ku koníkom.“ Úlohou tak bolo len nájsť správny ranč či farmu, kde je možné nechať dieťa vyblázniť sa pri koňoch. Bol som celkom prekvapený, že v tejto oblasti je na Slovensku už pomerne široká ponuka. Z približne desiatky možností v užšom finála uspel Nový Tekov a tamojší Ranč u Bobiho. Len pre upresnenie – Bobi nie je majiteľ, ale kôň:)

Hneď po príchode nás privítalo nemilé prekvapenie, keď nám oznámili, že naša objednaná a zaplatená bola zaplatená aj niekým iným a uvoľní sa až nasledujúci deň. Po krátkej debate sme sa preto dohodli, že prvú noc dostaneme zadarmo v náhradnej, trochu menšej izbe.

Na druhý deň už všetko klapalo podľa najlepšieho poriadku. Musím povedať, že sme boli milo prekvapený personálom v penzióne aj na samotnom ranči. Od čašníkov, cez koniarov sme za celý týždeň nenarazili na jediný moment, kedy by sme z komunikácie a ich prístupu nemali dobrý pocit. Sklamaním bola kuchyňa. Kuchári neboli schopní dvarkát po sebe pripraviť jedno a to isté jedlo v rovnakej kvalite. Napríklad také cestoviny s lososom boli raz „normálne“ so syrovou omáčkou, druhý raz ich „zdobila“ zmeska mrazenej zeleniny (fazuľka, šampiňóny, kukurica)… Domáce šúľance s makom sme si museli objednávať niekoľko dní, kým sa dostali na náš stôl s odôvodnením „nemali sme múku“. Samotné jedlo pritom nebolo vyslovene zlé, skôr priemerné.

Ale k samotnej dovolenke. Anetka si ju užila naplno a my s ňou. Každý deň jazda na koni, golf v prevedení mini – proste samé panské huncúctva huncútstva:) Jeden deň sme si vybehli do obce Brhlovce, kde sa nachádzajú známe kamenné obydlia, ktoré vytesali do tufu miestni obyvatelia v čase tureckých nájazdov v 17. a 18. storočí.

Keby som bola princezná…

Každý z nás má sen, čím alebo kým by chcel byť. Niekto chce byť automobilový pretekár, nikto kozmonautom. Pokiaľ sa dobre pamätám, mojím snom bolo stať sa raz predavačom v lahôdkach. Bol som totiž presvedčený, že títo ľudia sa po záverečnej pustia do všetkých tých parížskych šalátov, šuniek, kyslých rýb a iných dobrôt.

Celkom konkrétnu predstavu o svojej blízkej vysnívanej budúcnosti má aj Anetka. Veď posúďte sami: Pokračovať na Keby som bola princezná…

Genealógia 16: Jeden koniec a jeden začiatok

Seriál o genealógii na tomto blogu končí. Tak ako som sľuboval, prišiel čas skončiť. Keďže však viem, že ostalo viacero nezodpovedaných otázok a pár ľudí dokonca texty o hľadaní predkov nadchli, rozhodol som sa spolu s ukončením seriálu spustiť samostatný web o genealógii.

Cieľom projektu Rodokmeň je poskytnúť informácie ľuďom, ktorí by sa chceli dozvedieť čosi viac o svojich predkoch, boja sa však pustiť do pátrania, lebo nemajú dosť informácií o tom „ako na to“.

Chcete vedieť viac? Seriál Genealógia pokračuje na stránkach Rodokmeň.
Čítajte Rodokmeň a vyhrajte knihu!

Okrem servisných článkov sa na stránkach budú objavovať novinky z pátrania v histórii rodiny Tettinger (áno dozviete sa, ako to bolo s Osvienčimom, i o tom, ako Rád nemeckých rytierov dostal na frak). V týchto dňoch finalizujem prvú verejnú verziu rodinného stromu.Verím, že sa máte na čo tešiť. Pokračovať na Genealógia 16: Jeden koniec a jeden začiatok

Genealógia 15: Chaos v hlave…mojej

Obal starej matriky, záznam z mikrofilmu

Mám za sebou dva dni vo viedenskom archíve. Približne 20 hodín pozerania do čítačky mikrofilmov. Prezretie rádovo pár tisíc stránok starých matrík. Výsledkom štúdia knihy narodených, knihy sobášov, knihy zomretých a indexovej knihy sú tri excelové tabuľky s približne tisíc riadkami plných údajov.

Začínam to všetko dávať do hromady. Začínam sa v tom strácať. Ono na zostavenie rodostromu nestačí vedieť, že Jano si vzal Katarínu. Vo veku vhodnom na ženbu (v tom čase približne 20 rokov) boli totiž v rodine viacerí Jánovia. Treba zistiť, ako sa volali rodičia ženícha. Ak sa to podarí, môže prísť zrada. Jeden z členov rodiny sa po smrti manželky oženil – a pre istotu mal syna Jána s prvou i s druhou. Ktorý z Jánov je ten pravý? Podobných bonbónikov je viac než dosť. Začínam v tom mať chaos, tak mi držte palce, nech sa v tom nestratím. Pokračovať na Genealógia 15: Chaos v hlave…mojej

Rozprávka o Čiernej princeznej

cierna-princeznaNa piatok tu mám čosi ľahšie na čítanie. Rozprávku o Čiernej princeznej. Autorkou rozprávky je Anetka, keď sme sa nedávno vracali z výletu, klasicky sme si spievali nejaké detské pesničky a na objednávku som Anetke rozprával rozrpávky. V jednej chvíli však prišla neočakávaná objednávka: Tatinko, teraz mi porozprávaj rozprávku o Čiernej princeznej. Keďže som nič podobné nepoznal, dohodli sme sa s Anetkou, že mi tú rozprávku porozpráva ona, aby som sa ju naučil a nabudúce som jej ju mohol povedať ja. Nuž a aby som nezabudol, tu je text rozprávky: Pokračovať na Rozprávka o Čiernej princeznej

Genealógia 14: Mikrofilmy

Mikrofilm
Mikrofilm

Popri opise starých matrík som takem zabudol na úžasný zážitok z práce s mikrofilmami. Či skôr prácu so samotnými matrikami archivovanými na mikrofilmoch. Keď to porovnám s papierovými archívmi, s akými sa stretávam na Slovensku, je to ako… Nedá sa to porovnať. Keď si spomeniem na archívne záznamy za obdobie asi desať rokov, ktoré som si vlastnoručne odvláčil z archívu do študovne v Spišskej Novej Vsi. Na to množstvo prachu, boľavý chrbát… A v porovnaní s tým matriky za viac ako 130 rokov, ktoré sa zmestili do troch krabičiek nie oveľa väčších ako dve krabičky cigariet… Papierové archívy majú čaro pre tých, ktorí chcú pátranie prežívať intenzívnejšie. Verte, že taký 50 rokov starý zatuchnutý papier má čosi do seba :)

Chcete vedieť viac? Seriál Genealógia pokračuje na stránkach Rodokmeň.
Čítajte Rodokmeň a vyhrajte knihu!

Pred samotnými mikrofilmami som sam slušný rešpekt. Priznám sa, že som netušil, ako vyzerajú, ani ako sa s nimi pracuje. Mikrofilmy som doteraz „zažil“ len v špionážnych filmoch. V skutočnosti bola práca s nimi jednoduchá. Čítačka mikrofilmov bola v podstate meotar, aký som poznal zo školy. S tým rozdielom, že bol prispôsobený na ručné posúvanie mikrofilmu a samotný výstup bol na sklenenej „obrazovke“ s rozmermi asi 70×50 centimetrov. Výhodou mikrofilmu je v porovnaní s papierovým archívom možnosť zoomovať dokumenty. V prípade potreby nebol problém vyzoomovať jediné slovo na celú obrazovku pričom obraz ostal ostrý. Chcel by som vedieť, ako tie originály skenovali.