Maminka sa dnes od rána pozerala na hodinky a tatinkovi sprisahanecky pripomínala, čo všetko “sme o tomto čase robili presne pred rokom”… “Pamätáš sa, ako sa ti na zadku roztrhali tie nemocničné nohavice, čo si vyfasoval? Ja som akurát na fitlopte predýchavala kontrakciu a nevedela som, či mám plakať od smiechu alebo od bolesti.” No a tak rôzne. Úprimne, už ma to trochu nudilo, lebo priznám sa, že po celkom namáhavej a vyčerpávajúcej ceste von na svet si z tých udalostí spred roka nepamätám nič. Vlastne nie, pamätám si, ako sa maminka na mňa prvýkrát pozrela, keď ma k nej položili a ustarostene sa pýtala sestričky, prečo mám na nose tie biele bodky. Pokračovať na Mám jeden rok →