Archív značiek: cestovanie

Víkend v Tatrách


Tak sme sa v zdraví vrátili z predĺženého víkendu, keď sa na pár dní stali naším domovom Vysoké Tatry, konkrétne chata v obci Stará Lesná. Za dva a pol dňa sme absolvovali
– jeden neúspešný výstup na Skalnaté pleso – prerušený dažďom
– jedno intenzívne neúspešné hľadanie podniku s domácou kapustnicou a bryndzovými haluškami
– jeden výlet do poľského mestečka Zakopané spojený s gastroturistikou
– jeden skvelý výlet na trase Tatranská LomnicaSkalnaté plesoStarý SmokovecTatranská Lomnica
– jednu skvelú opekačku
Zdá sa vám to za dva a pod dňa málo?:) Nám teda určite nie.

Výlet smer Bojnice

Festival Pohoda Trenčín Tak sme si vo štvrtok večer zašpekulovali. Neúspešne zareagovali na ronyho atraktívnu ponuku a v piatok ráno nastúpili na autobus a nabrali sme smer Bojnice (lístok Bratislava-Bojnice 208 Sk). Za dva dni sme obehli miestny zámok a zoologickú záhradu (dospelí vstup 70 Sk + 30 Sk za fotoaparát). Okrem iných zvierat sme takmer stretli aj Yetiho, vlastne Ronyho, ale ten, len aby sa nám stoj-čo-stoj vyhol, prišiel do Bojníc až v sobotu večer. V tom čase sme už smerovali do Bratislavy.
Konzum v Bojniciach:

UbytovaniePenzión Jas – nie veľmi vkusná oficiálna stránka ponúka ubytovanie v pekne zrekonštruovanom objekte. Trochu horšie je to so zariadením – manželskú posteľ tvoria dve zrazené jednolôžka, pričom každé tvoria tri malé matrace – rok ich výroby by som tipol na koniec 80-tych rokov. Na izbe bol farebný televízor, ale zlý signál. Inak vážne pohoda. Cena 850 korún za dvojlôžkovú izbu, my sme vyfasovali 2+1 +1 – dvojposchodovú izbu, pričom dolu bolo jedno lôžko a hore „manželská posteľ“ a ďalšie lôžko.

Stravovanie – najskôr sme skúsili podnik Zámocká reštaurácia – obsluha bola rýchla, extrémne rýchla.Človek začal prežúvať posledné sústo obeda a už sa servírka pýtala, či odnesie tanier. Pri poslednom glgu z nápoja sa vrhala po pohári. Problém bol s nevyváženou kvalitou stravy – kým Benitin vyprážaný encián a opekané zemiaky boli klasikou, na ktorej sa nedá nič pokaziť, moja kapustnica dosiahla hodnotenie veľmi dobrá, špecialita podniku v podobe zemiakovej placky plnenej soté bol prepadák. Placku očividne pripravovali niekoľko hodín vopred (verím, že nie v predchádzajúci deň), jej okraje boli totálne obschnuté. Celé jedlo vyzeralo ako zohriate v mikrovlnke.

Podstatne lepšie sme dopadli kúsok nižšie na Hurbanovom námestí. Miestna cukráreň ponúka slušné zákusky za perverzné ceny (kus okolo 10 korún).

Absolútne najlepšie sme dopadli U dobrej víly na Podzámockej ulici. Služby na 100-percentnej úrovni, jedlo vynikajúce (aj keď im trochu zazlievam, že čašník mi sľúbil vybaviť „domáce“ slivkové gule a na druhý deň som sa od jeho kolegu dozvedel, že „asi zabudol“ a musel som si vybrať niečo iné). To však nič nemení na odporúčaní tohoto podniku. Hneď vedľa reštaurácie je rovnomenná čajovňa. Tú sme neskúsili, lebo oproti cez ulicu bola kaviereň:).

Passau – Bratislava na bicykli

Už je to tu V piatok vyrážame aj s bicyklami na výlet z Passau do Bratislavy. Celé podujatie prirodzene štartuje v Bratislave (17:40 železničná stanica v Petržalke), odkiaľ sa vlakom presunieme do Viedne – stanica Südbahnhof. Odtiaľ presun na bicykloch na stanicu Westbahnhof. Potom už šupito presto priamo do Passau, kam by sme mali doraziť okolo jedenástej v noci.
Keďže zvyšok cesty absolvujeme na bicykloch, detailne sledujeme počasie. S nadšením pozerám, že v Passau práve zúri búrka (teplota okolo 15 stupňov). AccuWeather nám však na najbližšie dni sľubuje veselé počasie (vždy podľa miest, kde sa zrejme budeme nachádzať):

Sobota – 18 stupňov, popoludnní dážď
Nedeľa – 16 stupňov, možnosť búrok
Pondelok – 16 stupňov, občasný dážď
Utorok – 22 stupňov (!!!) a polooblačno
Streda – 25 stupňov a pomerne jasno

Prvý jarný výšľap

Chcel som si pôvodne cez víkend zaspievať „Čože je to päťdesiatka“, ale keďže sme na bicykli urazili decentných 70 kilometrov, ostali mi akurát oči pre plač. Presnejšie ľahké spáleniny, lebo po návrate z Indie nejak nie som schopný rozoznať, čo je to „pripekajúce slnko“ a čo nesmelé jarné slniečko. Zrejme za to môže fakt, že telo sa po horúčavách okolo 42-45 stupňov stále neaklimatizovalo. Aj v sobotu na bicykli som si zopár ráz povedal: „Ej ,ale je čerstvo.“:))
Ale o tom som nechcel – tento rok neabsolvujeme úžasné podujatie „Okolo Tatier„. Minulý rok tu zasahoval Demolition man, cítili sme sa ako Armstrong a Ulrich, či spravili sme príspevok do fotogalérie s názvom Okolo Tatier – 2005
Keďže Tatry nebudú, hľadáme náhradný program. Zatiaľ to vyzerá na cestu do rakúskeho Passau (vlakom) s tým, že cca 400 kilometrov smerom na rodnú hrudu by sme absolvovali na bicykloch.