Týmto som vlastne mala začať hneď ako som sa narodila. Lebo môj príchod na svet, vlastne ešte obdobie v brušku, bolo to najdôležitejšie. Ale dobré správy k nám domov dorazili až dnes… Všetko sa to začalo, keď som bola v brušku a ujo lekár sa pozeral, ako sa mi darí a ako rastiem. Pokračovať na O tom, ako som maminke zachránila život →

Strašne rada sa hrám. Bohužiaľ, pre mojich rodičov, s vecami, ktoré nie sú určené na hranie a už vôbec nie pre bábätká. V mojej izbičke mám kopec hračiek. Niektoré z nich sú celkom zábavné. Maminka s tatinkom mi ich dávajú postupne, vraj aby ma rýchlo neomrzeli. Tie hračky, nie tatinko s maminkou. Tiež podľa toho, či zodpovedajú môjmu veku, čomu teda ja veľmi nerozumiem, ale oni to hovoria. Teda moji rodičia. Pokračovať na O tom, čo ma baví →

Toto je o tom, ako vy dospelí zabúdate. Mne sa pamäť ešte iba formuje, to hovoria moji rodičia. Ich si už pamätám, aj niektorých ľudí, ktorí k nám chodia často. Aj fľašku s mliečkom a lyžičku s mištičkou – to znamená, že idem papkať. Aj kúpanie –vtedy ma maminka položí do vaničky, kde ma vítajú moji kamaráti, kačička a rybičky. Maminka na niektoré veci zabúda, takže o tom toto celé bude… Pokračovať na O tom, ako zabúdame →

Mojej maminky sa ľudia stále pýtajú, aký mám režim. Čo ja viem? Ja vlastne ani neviem, čo to slovo znamená. Maminka hovorí, že žiadny režim nemáme. Žijeme si len tak, ako to príde, teda skôr, ako sa mi to páči. Papám v presný čas, ale inak nič. Maminka mi vysvetlila, že režim je to, ako vyzerá môj deň. Kedy spinkám, kedy sa hrám a kúpem a papám, kedy chodíme na prechádzky a tak rôzne. Čudné veci riešite vy dospelí… Pokračovať na O tom, ako nemáme režim →