Výpočet potrebného výkonu zdroja na PC

Nedávno som kvôli zmene základnej dosky, procesora a VGA riešil jeden drobný problém – aj keď bolo všetko správne napojené, zapojené, prepojené a spojené, počítač nemal dostatok vôle korektne naštartovať. Po hodnej chvíli tápania som zistil, že problémom je zdroj, ktorý už novú mašinu neutiahne. Aby ste predišli podobným komplikáciám, odporúčam navštíviť stránku Power Wattage Calculator, prípade Power supply wattage calculator. Samozrejme treba tak spraviť kým ešte počítač funguje:))

Pád do ticha (Touching the Void)

Svojho kamaráta by som z lana nikdy neodrezal! S týmto pocitom zrejme vchádzajú do kinosály mnohí diváci zvedaví na film Pád do ticha (v origináli Touching the Void).
Film rozpráva príbeh dvojice mladých Angličanov Simona Yatesa a Joea Simpsona v juhoamerických Andách. V roku 1985 sa rozhodli absolvovať výstup na horu menom Siula Grande. Ak cesta hore bola „brnkačka„, nie nadarmo jeden z hlavných hrdinov v polovici cesty konštatuje: „Nemám rád vrcholy – 80 percent nehôd sa stane pri zostupe„. Cestou dolu sa Joe šmykol tan nešťastne, že si zlomil nohu. Presnejšie povedané – dopadol na vystretú nohu a vlastná hmotnosť spolu s ťažkou batožinou mu rozmiaždila jabĺčko… Pokračovať na Pád do ticha (Touching the Void)

Na nový rok o slepačí krok

b2evolution
b2evolution
Po dlhšom a najmä harmonickom vzťahu, ktorý úspešne prekvital približne dva roky, som sa rozhodol v živote niečo zmeniť. Niežeby nám to doteraz neklapalo, ale poznáte to: drobný nedostatok dokáže človek v záchvate nadšenia ospravedlniť, po čase, mu však môže začať prekážať. Vidí, ako to funguje inde. Cíti, že aj on by rád aspoň na chvíľu podľahol lákaniu zakázaného ovocia. A vôbec – život je zmena, všakáno:)
Preto som sa rozhodol po dvoch pekných rokoch s Easyblogom – mimochodom najdokonalejší offline blogovací nástroj na Zemi a v okolitých Galaxiách – som sa rozhodol presedlať na nejaký online nástroj. Rozmýšľal som nad rôznymi alternatívami a keďže Kelso, ktorý beží na WordPress nemal čas na moje doterné maily, rozhodol som sa pre b2evolution. Možno aj preto, že sa mi ho vďaka Fedorovi, ktorý pracuje o.i. pre firmu Luneta podarilo rozbehať:) Rovnako veľkú vďaku si zaslúži Oto Žiak, ktorý b2evolution lokalizoval do slovenčiny a neváhal poskytnúť aj pár tipov.

Sme majstri sveta!

„Sme majstri sveta! Sme majstri sveta! Fantasticky sa to hovorí, fantasticky to znie!“ Pamätáte si ešte na hysterické výkriky jedného z moderátorov verejnoprávnej televízie po hokejovom finále proti Rusom? Podobné výkriky by boli celkom na mieste aj včera, keď naše družstvo vo finálne bowlingovej FiBo Ligy poskočilo vďaka heroickému výkonu z deviateho na tretie miesto!:)) Vyhrali sme všetkých päť večerných zápasov…
Na radosti nám neberie fakt, že to finále malo prívlastok „malé“, teda hralo sa o celkové 11-te až 20-te miesto. Čo na tom, že dve družstvá na finále jednoducho neprišli a tak sme sa pri snahe poraziť ich ani veľmi nenatrápili:))
Čo dodať? Sme skromní a najlepší, sme proste majstri sveta!:)))

Kino – poetická nepoetika

Cernanka sa celkom poeticky rozplýva nad časmi starých kín – čoby nie, mal som ich rád. Problém nebol v často nie najkvalitnejšom zvuku, ani vo vŕrrrrzgajúcich drevených stoličkách. Osobne som sa však nikdy nevedel vyrovnať s faktom, že som sa do týchto kresiel nezmestil – sledovanie filmu tak malo za následok otlačené kolená zo vzájomnej interakcie nôh a kresla v predchádzajúcom rade….
Medzitým sa časy zmenili – chodíme do hyper-multi-mega kvalitných kín so skvelým zvukom, pohodlným sedením, klimatizáciou. Ale nie je to ono, poetika starých kín mi veľmi nechýba – zásadný problém mám s konzumentami, ktorí do kina nabehnú s kilovým balením popkornu. Ešte lepšie prípady sú, ak gentleman kúpi kilové balenie aj priateľke – tá zje štyri pukance a zvyšok doje junák zhodou okolností sediaci vedľa mňa. Plánovaný zážitok z filmu sriedajú mihajúce sa scenáre BRUTÁLNEJ VRAŽDY, kde som scenárisom, režisérom aj hlavnou postavou…

Rýchlosť víťazí

ICQ
ICQ
Jsme otroci času, zvítězí jen ten kdo je rychlejší, spěch a shon s náma zápasí, až nás jednou dočista zahubí“ – kričal svojho času spevák jednej českej kapely. Nepovedal nič nové, všetko je stále rýchlejšie, niekedy pre tú rýchlosť vecí, ktoré robíme, nestíhame veci, ktoré by sme mali robiť. Ale dosť trudomyseľného filozofovania.
Niektorí ešte majú v živej pamäti posielanie listov, pohľadníc. Niektorí staromilci, ako napríklad Benita, dokážu ešte dnes komunikovať s okolím tým, že na kus starostlivo vybraného papiera napíše vybraným štýlom a elegantným písmom text, vloží ho do starostlivo vybranej obálky, nalepí známku, vhodí do poštovek schránky a niekoľko týždňov sa teší na odpoveď. Popravde, má potom k schránke na poštu iný vzťah, ako ja – na mňa si spomenie akurát mobilný operátor s pravidelným mesačným šekom a jemu podobní výpalníci.
Ak s ľuďmi netelefonujem, sprostredkúva moju komunikáciu s nimi mail – ak ho vedia používať a nemajú tendenciu obšťasniť vás nejakým zákerným vírusom, je to celkom pohodlný spôsob výmeny informácií. Nedávno som bol napríklad Bolekom upozornený, že mail je veľmi nepraktický a pomalý. A tak som si nainštaloval Miranda Instant Messenger, komunikujem rýchlejšie, ktovie, či aj efektívnejšie… Každopádne – Rýchlosť víťazí !:)

taký obyčajný blog