Neautorizovaný rozhovor s hokejistom Žigmundom Pálffym, ktorý poskytol istému slovenskému časopisu: (doslovný prepis nahrávky)
Ste aj naďalej v kontakte so Zorou Czoborovou, alebo sa to medzi vami definitívne skončilo potom, ako ste sa s ňou majetkovo vysporiadali?
Počúvaj, ak sa nechceš baviť o hokeji, tak si za mnou ani nemal prísť.
Uvažovali ste už o tom, čo bude po skončení vašej aktívnej hráčskej kariéry?
Dúfam, že to je ešte ďaleko. Čo ja viem?
Čím sa budete živiť?
(výbuch smiechu) Čím sa budem živiť? Ha-ha-ha. To sú otázky…. To máš pripravené? Napíš, že ping-pongom alebo začnem chodiť do roboty na šiestu. To nemyslíš vážne. Neviem, však uvidíme.
O podnikaní ste neuvažovali? Že by ste zarobené peniaze do niečoho investovali?
Prečo by som mal investovať? Na čo ja potrebujem investovať?
Do rozhovoru vstupuje Žigov kamarát a hovorí: Veď už máš investované!
Ty, čo rozprávaš Alex? To vieš odkiaľ?
Neuvažujete niekedy o manželstve – konečne sa usadiť a venovať sa detičkám?
Najskôr musím nájsť tú pravú.
Takže teraz prebieha proces toho hľadania?
Aká prvá cesta hľadania? U mňa je prvoradý hokej.
Takže dokým sa živíte ako profesionálny hokejista, tak sa usadiť nechystáte?
Nehrozí.
Takže tam je pes zakopaný?
Prečo by mal byť pes zakopaný?
Ste jeden z mála starších hokejistov, ktorý ešte nemá vlastnú rodinu…
Aký starší? Prosím ťa, radšej to vypni, lebo ťa odtiaľto vyhodím. Veď sú aj štyridsaťroční hráči, ktorí vyhrali Stanley Cup. Takého by
si nazval dedkom?
Čo robíte vo voľnom čase?
Dva-tri krát som si bol zahrať tenis.
A včera ste vraj pozerali v telke futbal?
(na Alexa) Ty si mu všetko o mne povedal?
Nie on, veď existujú aj iní ľudia, ktorí vás poznajú…
Napríklad kto?
To by ste chceli vedieť…
Áno? No vidíš, tak to vypni a môžeš ísť, keby som to chcel vedieť. To stačí! Vypadni!