Archív kategorií: Benita online

Benita bloguje. Zľahka a nepravidelne o živote a veciach, ktoré s ním viac-menej súvisia:)

Pohoda 2006 – Moje osobné tipy

benita-1Skye Edwards – bývalá speváčka mojej srdcovky Morcheeba so zamatovým hlasom. Dúfam, že jej sólový projekt bude hudobne aspoň taký dobrý.
Stereo MCS – na Pohode som ich už raz zažila a páčili sa, najmä vokály.
Bez ladu a skladu – vraj teraz už naozaj naposledy, ale ja pevne verím, že ešte nie.
Natascha Atlas – bývalá členka Transglobal Underground, nepoznáme, vyskúšame.
Babylon Cirkus – blázni z Francúzska. Zažila som na Hodokvase a páčili sa (ak si ich s niekým nepletiem:))
Los De AbajoManu Chao na mexický spôsob, tak to fakt môžem.
Zóna A – lebo sa teším, že Mekelle sa bude tešiť.
Hana Hegerová – príjemná a pohodová.
Darren Emerson – bývalý člen Underworld, nepotrebuje komentár…
Vidiek, Polemic, Hex, Para – pohodová klasika, zvyk je železná košeľa.
Ondřej Havelka – synkopy, tie môžem tiež.
Psí vojáci, Mňága a Žďorp – osvedčení susedia.

Styri veci – Four Things

benita-1Ako si tak citam Tokugawu a jeho Styri veci, tak si hovorim, ze: „A mna sa nikto nespyta a ja by som sa tak rada podelila…“ Nevsimla som si totiz, ze Bolek nam odovzdal stafetu, esteze mam Mekelleho, ktory ako sa zda nie je az taky zabudlivy, ako sa zdalo:)

Takze, podme na to:

Moje styri zamestnania:
– ucitelka anglictiny
– regionalna spravodajkyna nemenovanej tlacovej agentury
– regionalna spravodajkyna nemenovaneho radia
– televizna reporterka

Moje styri oblubene filmy:
– Amelia z Montmartru (ked potrebujem pohladit dusu)
– Tri farby:Modra (ked je mi smutno a chcem, aby mi bolo este smutnejsie)
– Zahrada (nepotrebuje komentar)
– Hair (moja hippie minulost)

Styri miesta, kde som zila:
– Vrable (prvych sest rokov zivota)
– Nitra (moje rodisko, vo Vrabloch nebola porodnica; v Nitre som s prestavkami zila 10 rokov)
– Bardejov (sest rokov)
– Bratislava (sem som dorazila v 23-ke a nejaky cas tu zrejme pobudnem)

Styri oblubene TV programy:
– vsetky spravodajske relacie
– niektore publicisticke relacie
– Bananove rybicky H.Pawlowskej (ale uroven klesa)
– Na plovarne s M.Ebenom

Styri miesta, kde som bola na dovolenke:
– Chorvatsko (prve stretnutie s morom)
– Spanielsko (laska na prvy pohlad, nikdy nehasnuca)
– Grecko (prva dovolenka s Mekellem)
– Skandinavia (svadobna cesta s Mekellem)

Moje styri oblubene jedla:
– mamine bryndzove halusky (v Indii sa mi o vas sniva)
– mamine zemiakove placky
– mamin kysnuty kolac so slivkami a posypkou
– vsetko talianske

Styri weby, ktore denne navstevujem:
– www.ine.sk
– www.sme.sk
– www.yahoo.com
– www.google.com

Styri miesta, kde by som bola radsej ako teraz:
– v nasom byte (ale ani z Indie sa mi nebude chciet ist…)
– u mojich rodicov v Nitre
– s Anettkou a Klarou na kave u Apponyiho
– s Jozkom v Pizza Mizza

Styri blogy, ktorym predavam stafetu:
– www.vizdal.com
– www.kreu.cz
– www.hyena.sk
– bukvova.blog.sme.sk

Zrkadielko, povedz ze mi…

benita-1Staci tak malo, vyzliect sa do pol pasa, postavit sa pred zrkadlo, dat lavu ruku za hlavu a zacat…

Mama nasej spoluziacky Titi zomrela na rakovinu prsnika. Mlada, asi vo veku mojej svokry, uplne zbytocne…Stacilo tak malo, prist skor…Nador v pokrocilom stadiu sa dal odstranit uz iba operaciou. Nigerijske zdravotnictvo sa vsak nema velmi cim chvalit. Titi ma sestru v USA a operacia tam uz bola naplanovana. Mama tu cestu uz nestihla absolvovat.

Ari, Lala a ja sme po veceri sedeli v jedalni, ticho hladeli pred seba. Taky den by sme uz nechceli zazit. Sokovane, unavene, smutne…
Ari po chvili prehovorila: „To je strasne. Stalo sa to aj mojej tete. Chemoterapiu zvladala velmi tazko, vypadali jej vsetky vlasy, nespoznavali sme ju.“

Mama Titi pred niekolkymi tyzdnami volala do Indie, vydesena. Rano, ked sa uvidela v zrkadle, neverila vlastnym ociam. Vlasy jej takmer uplne vypadali a v dlaniach jej zostavali dalsie a dalsie chumace. Titi hned na druhy den isla na Sarojini Nagar kupit jej parochnu. Uz si ju nestihne dat…

„Ja som bola na preventivnom vysetreni prvykrat pred rokom. Hoci som bola presvedcena, ze to bude v poriadku, s neprijemnym pocitom som cakala, co mi lekarka povie.“
„Nic tam nemate. Vo vasej rodine sa uz vyskytli nejake pripady?“
„Nie, ani z matkinej, ani z otcovej.“
„Chvalabohu, mate stastie. Prsniky by ste si mali sama vysetrovat, kazdy mesiac po menstruacii. Viete ako?“

Viem, je to jednoduche. Podrobny opis najdete aj na internete alebo sa spytate svojho gynekologa a ten vam to nazorne ukaze.
Ari si vzdychla: „Ja som este na prehliadke nebola, ale hned ako sa vratime z Indie, pojdem tam.“
„Citala som, ze po dovrseni 25-tky treba chodit pravidelne. U nas v Madagaskare si mnohe zeny myslia, ze staci az po 50-tke a potom je uz neskoro…“ povedala Lala.

A pritom staci tak malo, pozriet sa do zrkadla a zacat…

Anti – Popoluška

benita-1Tento rok sa mojim bylinkám obzvlášť darí. Na našom novom balkóne kvety nepestujem, lebo tam nemajú priaznivé podmienky. O to viac ich máme v byte. A o to viac ma teší, že bylinky sú statočné a na balkóne rastú ako divé.

Voňavá bazalka a ešte voňavejšia mäta a chilli s drobnými bielymi kvietkami od mojej mamy.
Bujný rozvoniavajúci rozmarín od Mekelleho mamy. Každé ráno, keď ich polievam, sa zhlboka nadýchnem a hneď je mi lepšie.

Jedného rána som prišla do kuchyne, kde máme balkón, už-už som tam chcela vojsť a splniť si svoju každodennú milú povinnosť, keď tu zrazu počujem hlasný trepot krídel…holubích samozrejme…
Pokračovať na Anti – Popoluška

Mlčať je zlato

benita-1Jedného krásneho dňa sa Benita stretla s malou Klárou. Dievčatko bolo milé a Benite sympatické o to viac, že bolo nositeľkou jej obľúbeného mena. To, že sa tak volá, sa Benita dozvedela od jeho mamy.
Konverzácia, či skôr pokus o ňu, vyzeral asi takto:
Benita vystrúha svoj najmilší úsmev a spýta sa: „Ahoj princezná, ako sa voláš?“
Dievčatko mlčí…
Benita: „Drobček, prezradíš mi svoje meno? Žeby Anička…?
Drobček tuho zoviera pery, aby náhodou niečo nevypustilo a odmietavo krúti plavou hlávkou.
Benita sa usmieva: „Ty mi to neprezradíš?“
Klára, ako sa Benita dozvedela od jej mamy, znovu pokrúti hlavou.
Benita sa konečne rozhodne, že Kláru prestane trápiť a rozlúči sa. Samozrejme bez odpovede…
Pokračovať na Mlčať je zlato

Ako som stretla utečencov z Indie

benita-1Jedného krásneho sobotného rána si tak stojím na zastávke trolejbusu, čítam noviny a podchvíľou rozmýšľam o tom, prečo práve ja musím v sobotu ísť do práce…

Zrazu sa pri mne zjaví počerný ufúľaný chlapík, ukazuje mi lístok s nejakým telefónnym číslom a lámanou angličtinou ma prosí o pomoc. Pozriem sa za seba a tam na tráve sa vyvaľuje ďalších asi dvadsať podobných mužov vo veku 16-50 rokov.

Pýtam sa, odkiaľ sú a on, že z Indie. Prevádzači ich priviezli k dunajskej hrádzi a nasledoval klasický scenár – pár z nich zbili, vzali prachy a odišli. Našli ich tam policajti, ktorí im dali povolenie na legálny pobyt na Slovensku a prepravný lístok na vlak do záchytného tábora Adamov-Gbely.

Indovia mali spolu asi 35 dolárov, boli hladní, smädní a hoci absolvovali tisíce kilometrov, vyzerali dosť dezorientovane.
Tak som išla do roboty, do auta sme naložili fľaše s minerálkou a vrátili sa k utečencom. Zavolala som políciu a dúfala, že ich do tábora nejako dopravia. Hliadka síce dorazila pomerne rýchlo. Po prečítaní prepravky mi ujo policajt povedal, že musia ísť na 201, ktorá ich zavezie na stanicu a tam majú nasadnúť na vlak.

Tak sme si dvoch Indov naložili do auta, ešte sme sa zastavili v potravinách a ostatným kúpili nejaké jedlo, a fičali sme na stanicu. Tam som im vysvetlila ako, kedy a na ktorý vlak majú nastúpiť, ako, kedy a kde majú potom prestúpiť (prestupovali v Kútoch), v zmenárni sme rozmenili 25 dolárov (10-dolárovku nám slečna nevzala, lebo je vraj veľmi špinavá a určite poškodená), kúpili sme lístky na MHD, lebo to zadarmo nemajú, iba vlak.

Samozrejme som kontaktovala aj cudzineckú políciu a migračný úrad. Tam mi akurát povedali, že v Kútoch Indov pri prestupovaní skoordinujú. Na cudzineckej napokon vybavili prepravu autobusom alebo nejakou dodávkou – inak to vraj nerobia, však keď je niekto schopný prejsť tisíce km, tak už sa hádam z Blavy do Adamova nejako dopraví! – kým to však cudzinecká zorganizovala, utečenci už na základe našich inštrukcií sedeli vo vlaku.

A to ešte migračný úrad musel do Adamova volať, lebo cez víkend je vraj tábor zatvorený.
A to sa mi ešte nakoniec z úradu smiali, že som im mohla objednať rovno taxík…

Možno by som po dlhých rokoch práce s utečencami bola otrlejšia a tiež sa na vec takto pozerala. Poviem vám ale, že som sa večer cítila ako zbitý pes a bolo mi smutno…