Bratislava Passau na bicykli. Deň 0

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

    Štyria statoční na štarteZačiatok výletu prebieha v tragikomickom duchu. Dorážam na vlakovú stanicu a nikde nikoho. Keďže som si zobral súkromný telefón, na nikoho z kolegov som nemal číslo. Nastáva chvíľa paniky, či som na správnej stanici. Rozmýšľam, či sa neotočiť domov po telefónne čísla. Našťastie prichádza Palo a ubezpečuje ma, že je všetko v poriadku. Pár minút pred odchodom vlaku prichádzajú aj Marián s Majom. Vlak do Viedne je nový, čistý, prázdny… luxusný.

    Tragikomédia však pokračuje hneď na stanici vo Viedni. Pri okienku, kde si máme vyzdvihnúť zarezervované a telefonicky potvrdené lístky na vlak tvrdia, že žiadnu rezerváciu nemajú a novú nám nepredajú, lebo blablabla. Vzápätí chlapík oznámi, že „padla“ – zavrie okienko, zhasne a odchádza. Panika naberá neskutočné obrátky. Na peróna situáciu vysvetľujeme sprievodcovi, ten nás upokojuje a odporučí nám nastúpiť na vlak.
    Bicykle sme bez problémov uložili, horšie to bolo s nami. Dobrých desať minút sme po vlaku blúdili a hľadali kupé, kde budú štyri voľné miesta. Nakoniec sa do kupé dostali len Majo a Palo. S Marianom som ostal v chodbičke – zo solidarity, ale aj preto, že v kupé bol brutálne vydýchaný vzduch:)

    Vo vlaku si už počas jazdy kupujeme lístky. Príjemným prekvapením, že že lístky nie sú drahšie (očakávali sme, že oneskorený nákup bude znevýhodnený), ale naopak, lacnejšie. Sprievodca nám totiž odporúča uplatniť kolektívnu zľavu – nuž sme štyria, aj to je kolektív:) Miesto 126 eur platíme len 104. Pomaly odrátavame kilometre do Passau.

    Do nemeckého mesta dorázame krátko pred polnocou. V neznámom prostredí na bicykloch párkrát úspešne zle odbočíme a tak sa odhadom 20-minútová cesta natiahne na dvojnásobok. Na miesto ubytovania dorážame 15 minút po polnoci.V objednanej chate nás našťastie čaká správca so správcovou v pyžame. Je krátko pred jednou ráno. O chvíľu už nám nič nebráni zalomiť.

    Trasa: Bratislava – Viedeň – Passau
    Šliapeme do pedálov: 17,6 kilometra
    Sedíme v sedle: 1 hod 18 minút
    Presúvame sa rýchlosťou: 13,5 km/h

    Poznámka: článok vzniká ako spomienka na výlet Maja, Maria. Pala a mňa, keď sme v lete 2006 vyrazili vlakom tam a na bicykloch späť :)

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

      Tags: , , ,

      8 696 x čítané

      9 Comments to “Bratislava Passau na bicykli. Deň 0”

      1. Jozo 6 júla 2010 at 15:20 #

        Hm, dochadza ti fantazia ci namety na clanky? Jeden dva za mesiac a potom flashback?

        • marek 6 júla 2010 at 18:10 #

          Ale no tak :) Tebe sa clovek nezavdaci :)

      2. Jozo 6 júla 2010 at 23:16 #

        no prave, rodokmen sa ubera inym smerom, tu sa objavi clanok raz za uhorsky rok (chcel som napisat ze za svetelny rok :-)) a otvorim link a hen, retro…

        ze si tie detaily pamatas po tolkych rokoch…napr: „Miesto 126 eur platíme len 104″ resp. “ dorázame krátko pred polnocou. V neznámom prostredí na bicykloch párkrát úspešne zle odbočíme a tak sa odhadom 20-minútová cesta natiahne na dvojnásobok. Na miesto ubytovania dorážame 15 minút po polnoci.“ tam mi celkom aj nesedi matematika…
        ale ok, uz som ticho, idem si osviezit pamat dalsim dielom :-)))

        • marek 6 júla 2010 at 23:28 #

          Co si pamatam, to mam zo zosita, ktory mam pred sebou so zapiskami robenymi v case vyletu:) Chcel som to nahodit uz davno, len som na to zabudol… a minuly tyzden som stretol kamosa, co sme tam boli spolu a pripomenul mi, ze som to slubil nahodit:)

        • marek 6 júla 2010 at 23:29 #

          co ti nesedli? kratko pred polnocou je aj +/- 23,45 :)

          • Jozo 7 júla 2010 at 14:35 #

            pripadne este blizsie k pol dvanastej, kedze ste isli 2×20 minut a prisli o 0:15
            ale nechajme to tak, naval dalsi diel :-)

      3. Markoff 22 júla 2010 at 18:00 #

        pre mna to bolo zaujimave aj po tych rokoch, zarazila ma ta rakuska ochota pokladnika, este aj na slovensku by boli snad ochotnejsi a snazili sa viac pomoct

        • Marek 25 júla 2010 at 15:44 #

          Pre nas to bol tiez velky sok, nastastie posledny. lebo uz o par desiatok metrov neskor sme pri vlaku narazili na dalsich ludi od zeleznic a ti boli uplni profici a ochotni.