Začiatok výletu prebieha v tragikomickom duchu. Dorážam na vlakovú stanicu a nikde nikoho. Keďže som si zobral súkromný telefón, na nikoho z kolegov som nemal číslo. Nastáva chvíľa paniky, či som na správnej stanici. Rozmýšľam, či sa neotočiť domov po telefónne čísla. Našťastie prichádza Palo a ubezpečuje ma, že je všetko v poriadku. Pár minút pred odchodom vlaku prichádzajú aj Marián s Majom. Vlak do Viedne je nový, čistý, prázdny… luxusný.
Tragikomédia však pokračuje hneď na stanici vo Viedni. Pri okienku, kde si máme vyzdvihnúť zarezervované a telefonicky potvrdené lístky na vlak tvrdia, že žiadnu rezerváciu nemajú a novú nám nepredajú, lebo blablabla. Vzápätí chlapík oznámi, že „padla“ – zavrie okienko, zhasne a odchádza. Panika naberá neskutočné obrátky. Na peróna situáciu vysvetľujeme sprievodcovi, ten nás upokojuje a odporučí nám nastúpiť na vlak.
Bicykle sme bez problémov uložili, horšie to bolo s nami. Dobrých desať minút sme po vlaku blúdili a hľadali kupé, kde budú štyri voľné miesta. Nakoniec sa do kupé dostali len Majo a Palo. S Marianom som ostal v chodbičke – zo solidarity, ale aj preto, že v kupé bol brutálne vydýchaný vzduch:)
Vo vlaku si už počas jazdy kupujeme lístky. Príjemným prekvapením, že že lístky nie sú drahšie (očakávali sme, že oneskorený nákup bude znevýhodnený), ale naopak, lacnejšie. Sprievodca nám totiž odporúča uplatniť kolektívnu zľavu – nuž sme štyria, aj to je kolektív:) Miesto 126 eur platíme len 104. Pomaly odrátavame kilometre do Passau.
Do nemeckého mesta dorázame krátko pred polnocou. V neznámom prostredí na bicykloch párkrát úspešne zle odbočíme a tak sa odhadom 20-minútová cesta natiahne na dvojnásobok. Na miesto ubytovania dorážame 15 minút po polnoci.V objednanej chate nás našťastie čaká správca so správcovou v pyžame. Je krátko pred jednou ráno. O chvíľu už nám nič nebráni zalomiť.
Trasa: Bratislava – Viedeň – Passau
Šliapeme do pedálov: 17,6 kilometra
Sedíme v sedle: 1 hod 18 minút
Presúvame sa rýchlosťou: 13,5 km/h
Poznámka: článok vzniká ako spomienka na výlet Maja, Maria. Pala a mňa, keď sme v lete 2006 vyrazili vlakom tam a na bicykloch späť 🙂