Z práce letím do obchodu. Cieľom je na jeden šup uspokojiť konzumné chúťky našej rodiny. V duchu historického hesla „výhodný nákup pod jednou strechou“ vbieham do rozľahlého obchodu. V duchu si spomínam na doby, keď človek lietal, aby zohnal pár vecí v obchodoch, kde nič nebolo. Na doby, keď som znudený a zúfalý čakal dlhé rady v obchode. Dnes to bude rýchlovka.

Prechádzam popri kartónoch s hnijúcimi banánmi. Paprika má označenie „1. trieda“, ale má k nej tak blízko ako ja s mojim spevom k titulu Česko Slovenskej SuperStar. Z regálu vyberám posledné kyslé samotany – ešteže som ich nemal kúpiť viac. Kuracie mäso má podozrivo nahnedlú farbu, takže ho znechutene vraciam späť do chladiaceho boxu. No nič to. Bežím k oddeleniu, kde by mali byť piškóty na výrobu tiramisu. Nie sú. Takže mi už ani nevadí, že nemajú Mascarpone. Tiramisu asi tento rok nebude. Veď je kríza. Stávajú sa aj horšie veci. Tak aspoň tých 10 vajec. Mám na výber – kúpiť plato s 30 vajcami (žeby som sa podelil so susedmi?) alebo nič. Vyberám si druhú možnosť a nasratý odchádzam k pokladni. Z množstva (20? 30?) pokladní funguje zlomok. Mám blízko k tomu nehcať vozík s nákupom tak a odísť. Pokračovať na Flashback →