Anetka práve v týchto dňoch oslávila druhé narodeniny:) Až sa mi veriť nechce, že už sú to dva roky, čo som si dievčatá doviezol z nemocnice. No, dievčatá… Anetka bola ešte len také maličké čosi na dne “vajíčka”, ako pracovne voláme jej prvú autosedačku. Pamätám si, že v ten deň pršalo. Aj to ako som bol nervózny: “Čo ak do nás nejaký chumaj nabúra!?!” Ako si to tak premietam, čo všetko sme stihli zažiť, boli to perfektné dva roky.

Z drobca je malá slečna a napriek mojej úpornej snahe vychovať z Anetky lúpežníčku, doma nám vyrastá malá princezná. Ktorá však nemá problém dať rodičov “do laty”. O tom, aká je ukecaná, som písal toť nedávno. Tu je druhá várka Anetkiných výrokov:

Tatinko, ty buď ticho. Maminka, nedrž tatinka za ruku a spievaj! Nebuď lenivá!
Cestou z túry v Tatrách sme sa pokúšali krátiť dcére čas spevom:)

Anetka: Čo papá padna?
Benita: Panda papá medík
Anetka: Nie! Medík papá Macko Pú! Mama, čo ty táraš?

To je Petržalka, moje nervy!
Cestou v autobuse.

Pri domčeku bol zvonček, ale rozprávka ešte nebola skončená.
Obľúbený “koniec” nekonečnej rozprávky.

Babka ide do obchodu a kúpi Anetke čipsy a vínko.
Jasný odkaz starej mame.

Maminka je ako princezná, maminka je taká fešandička maličká.
Pri listovaní našimi svadobnými fotkami.

Babka je zlatá koťuha maličká. Babka, čo to robíš? Také srandíky bandíky!
Verím, že už máte o našej babke jasnú predstavu:)

Keď bude Anetka väčšia, tiež také kúpime – kolobežku, bicykel, keď budem škôlkarka maličká zlatučká.
Počas listovania katalógu hračiek.

Popularity: 5% [?]

• Ukecaná Anetka
• O tom, ako sme počítali ovečky
• O tom, ako som maminke zachránila život
• O tom, ako nemáme režim
• O tom, ako zabúdame
• O tom, ako mi rastú zúbky
• O tom, čo ma baví
• Anetka je tu!
• O tom, ako maminka plánovala, až doplánovala
• O tom, ako som prvýkrát papala mrkvičku