V práci zvoní telefón – pevná linka, nuž ho zdvíham.
Ja: Áno, počúvam.
Ktosi na druhej strane kábla: Dobrý deň, ja by som mala ku vám dnes prísť na pohovor?
Ja: Na pohovor? Kedy? Prečo?
KNDSK: O 16-tej na pracovný pohovor.
Ja: Ja ale nikoho na pohovor nečakám. Ste si istá, že voláte správne? Kam sa hlásite?
KNDSK: No k vám.
Ja: Ale s kým ste hovorili?
KNDSK: Neviem.
Ja: A na aké oddelenie sa hlásite?
KNDSK: Neviem.
Ja: A ako viete, že sa hlásite priamo k nám.
KNDSK: To predsa viem! Posledné trojčíslie človeka, s ktorým som hovorila bolo XXX.
Ja: Takže vy sa hlásite na inzerciu?
KNDSK: Asi áno.
Ja: A prečo nevoláte priamo tam?
Odpoveď som sa už nedozvedel, perspektívna uchádzačka o zamestnanie položila telefón.
Tú-tú-tú-tú…