Máme (sa) už jeden rok

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

    Jeden rok

    Jeden rok

    Presne pred rokom o tomto čase…ani neviem, možno som práve plakala od bolesti (pretože som tlačila) alebo od smiechu (pretože môj muž ma aj vtedy dokázal rozosmiať), od šťastia som nestihla, lebo v okamihu, ako mi Anetku priniesli, sa to celé zomlelo tak rýchlo…
    To, že som mama, som si uvedomila až o niekoľko hodín, keď som si pýtala na izbu svoju dcéru. Moju dcéru, povedala som to prvýkrát v živote. Priniesli mi ju až ráno, vraj aby som si oddýchla, ale ja som v noci aj tak poriadne nespala, nedočkavo čakajúc na svitanie a dúfajúc, že ten detský plač z novorodeneckého nepatrí jej. Nepatril. Bola napokojnejšie bábätko na oddelení.
    To, že som mama, mi pripomína každý deň už celý rok. Vie to krásne vysloviť: mama. Tak nežne a pritom tak odhodlane, dá do toho slova všetko. Ma-ma. Keď sa ráno zobudí, postaví sa v postieľke a so širokým úsmevom hneď loví pohľadom v našej posteli. Tu som, vaša, tak si ma vezmite. Tak si ju vezmeme a ona sa blázni a polospiacemu tatinkovi berie spod hlavy vankúš.
    To, že som mama, je to najkrajšie, čo sa mi mohlo stať. Ono to možno znie ako klišé, že „každá žena chce byť matkou a byť matkou je úžasné a je to poslanie ženy a tak ďalej…“ Za tými frázami je toho podstatne viac. Je to o láske, nikdy nekončiacej. Je to absolútny pocit. Je to aj učenie. Áno, aj ročné dieťa vám dá lekciu a nie jednu. Moja posledná bola, keď pred pár dňami Anetka vystrájala, ja som sa na ňu prísne pozrela a zvýšila som hlas. Ona zvážnela, pozrela sa na mňa tými svojimi krásnymi čokoládovými očkami, objala ma a povedala: „mama“.
    Raz som niekde počula rozhovor priateliek, riešili akurát, kedy naposledy boli šťastné, jedna z nich, matka malého dievčatka, povedala, že je šťastná každý deň, nie celý deň, ale počas každého dňa aspoň chvíľu. Ja som počas prvého roka s Anetkou riešila aj náročné a vážne situácie, ale s ňou to bolo jednoduchšie. Keby som nemala ju, tak by som to nezvládla tak ľahko. To, že si vybrala práve nás, že je taká spokojná a zdravá, to je veľké šťastie a ja som za to vďačná každý deň.
    Anetinka moja, prajem ti, aby si bola stále také slnečné a pohodové dieťatko, aby si bola stále taká zdravá a silná, aby si bola šťastná, nezávisle od nás. Aby ťa ten svet, ktorý sa ti tak páči a každý deň prekvapuje niečím novým, nesklamal. Ja urobím všetko pre to, aby som ťa nesklamala. Ďakujem ti, že si.
    Tvoja mama

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

      Tags: ,

      3 357 x čítané

      Jeden komentár to “Máme (sa) už jeden rok”

      1. Misa 13 septembra 2008 at 06:10 #

        Mila Benitka, blahoprejeme vam i Anetce. Male k narozkam a vam k preziti prvniho roku :-) Napsala jsi to hezky. Filipkovi ted byly dva, Julince tri mesice a v duchu si rikam podobne veci. Nekdy je to strasna zabiracka, ale jsme moc radi, ze deti mame. Je uzasne pozorovat vyvoj maleho clovicka! Mejte se vsichni krasne, posilam jeste mail …