O tom, ako som prvýkrát papala mrkvičku

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

    AnetkaS mojimi rodičmi je niekedy zábava. Musím uznať, že sa naozaj snažia, aby sa mi tu páčilo a aby som neľutovala, že som sa narodila práve do ich rodiny. Niekedy sa im to darí, inokedy nie. Napríklad tento víkend…

    Sobota predpoludním. Maminka mi máva pred ústočkami takou ružovou vecou a hovorí: „Toto je tvoja lyžička. Dnes ňou budeš prvýkrát papať mrkvičku. Máme veľky deň. Možno si s tatinkom pri tejto príležitosti aj vínko otvoríme.“ Tú ružovú vec už niekoľko dní poznám. Maminka mi na ňu každý deň nakvapká mliečko a ešte niečo, čomu hovorí vitamín a ja to potom spapám.

    Mrkvičku zatiaľ nepoznám, tak to skúsme. Som pomerne zvedavé bábätko a rada objavujem nové veci. Rada sa aj hrám, tak dobre, vyskúšame aj hru s mrkvičkou. Začalo sa to tým, že maminka strávila v kuchyni asi hodinu a tatinkovi hovorila, ako sa teší a aká je zvedavá a nervózna zároveň, že cíti väčšiu zodpovednosť, ako keby varila obed pre celú rodinu a to všetko kvôli jednej mrkvovej kašičke. Nechápem…

    Potom ma s tatinkom posadili do autosedačky a tú položili na pohovku v obývačke. Fíha, celkom dobrý výhľad mám. Tatinko nabehol s foťákom, na mobile si nastavil video a začali sme sa hrať. Maminka mala v ruke mištičku s niečím, čo sa jej asi páčilo, lebo sa pritom tvárila strašne radostne a bolo to jej obľúbenej oranžovej farby. Nabrala to na tú ružovú vec (lyžičku?) a dala mi to do pusy. No teda! To som naozaj nečakala. To takto sa máme akože hrať každý deň? Veď sa zadusím. Neviem čo s tým, tak si strčím ručičku do pusy, že si to vyberiem, maminka mi ju vyberá. Tatinko sa smeje a fotí, no náramná zábava! Časť z toho sa mi podarilo vybrať si prštekom, časť skončila na mojom podbradníčku. Uf!

    Na ďalšie „sústo“ som sa už pripravila. Maminka mi dala do pusy ďalšiu oranžovo sfarbenú lyžičku a tvárila sa veľmi nádejne. Tvárim sa, že sa dusím, celá sčerveniem a vykŕknu mi slzy ako hrachy, začnem kašľať, to by snáď mohlo zabrať… Zabralo, tatinko prestal fotiť a smiať sa, maminka spustila hysterické „Preboha, snáď sa nezadusí!“. Tatinko si ma vzal na ruky a začal chlácholiť, no konečne, ti to trvalo!

    Ale zrada, s maminkou sa dohodli, že ma ešte chvíľu takto budú trápiť. Sedím tatinkovi na kolenách a maminka pokračuje v mojom trápení (výraz mojej tváričky na videu hovorí za všetko). Tatinko tentoraz vymenil foťák za mobil. To som už začala vážne protestovať a vzpierať sa a zlostiť a mrnčať. Na takúto hru vám kašlem! Maminka našťastie nie je veľmi vytrvalá, takže to vzdala po troch, podľa nej úspešných, lyžičkách. To si ani neviete predstaviť, a akým sebazaprením som trochu tej oranžovej hmoty prehltla. Nech už sa to moje utrpenie skončí.

    Našťastie som potom dostala svoje obľúbené mliečko, normálne vo fľaši s cumlíkom, žiadne lyžičky a podobné blbosti. No ak ma toto čaká každý deň, tak potom už neviem… Maminka ma už teraz straší, že o pár dní skúsime zemiačik. Už teraz sa trasiem.

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

      Tags: ,

      2 006 x čítané

      Comments are closed.