O tom, ako mi rastú zúbky

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

    AnetkaMaminka a tatinko majú niekedy veeéľmi dlhé vedenie. Už zopár mesiacov slintám a pchám si do pusinky všetko, čo mi príde pod ruky, vrátane mojich malých zlatých prstíkov a veľkých prstov mojich rodičov. Najradšej mám tatinkov palec a maminkine plece. Ale úplne najsamradšej mám svoje ručičky. Už si viem vraziť do pusy celé pästičky. Dokonca mi chýba už len kúsok od toho, aby som si mohla cmúľať palček na nožičke. No ale nie o tom som chcela. Vedenie mojich rodičov je dlhé. Oni to totiž vôbec nepochopili. Čudovali sa, že prečo tak slintám a všetko ochutnávam. Maminke to už síce pomaly (veeéľmi pomaly) zapínalo, že „to už asi budú zuby“, ale tatinko si to nie a nie pripustiť. (Ono, povedzme si na rovinu, tatinkovia si od začiatku nechcú priznať, že ich dcéry rastú a raz vyrastú a odídu z domu s nejakým cudzím chlapom…)

    Ešteže chodíme raz do mesiaca na návštevu k tete doktorke. Tá mojim rodičom povedala to, čo maminka správne vytušila. Zúbky sa hlásia. Teda, ešte vtedy som ich nemala, ale už mi opúchali ďasienka a straášne ma svrbeli, tak som si ich masírovala kadečím. Keď už to prestalo svrbieť a začalo ma to pobolievať, sem-tam som si trošku poplačkala, aj teplotka mi vystúpila, aj malú hnačku som si privodila, aby ma tí moji rodičia trochu poľutovali a niečo vymysleli. V tom čase sa mi už začali prerezávať dva zúbky vpredu dole.

    Jedného večera, keď som bola obzvlášť mrzutá, ma môj tatinko veľmi potešil. Začal mi masírovať ďasienka. To bolo radosti! Venovala som mu jeden veľký vďačný úsmev. Kúpil mi aj takú vodičku, ktorou mi potom spolu s maminkou masírovali ďasienka, to už boli prvé dva zúbky na svete. Ale im to trvalo. Musela som im veľmi výrazne naznačiť, že sa mi to páči a aká som šťastná, že na to prišli. Veď aj boli na seba hrdí (až príliš).

    A tak si veselo hryzkám, čo sa dá, tatinka hryziem do palca, maminku do pleca. Niekedy zasyčí, že „bože, už hryzie ako Suomi“, to je naša korytnačka. Môj bratranec Matej (on už je veľký chlapček, má jeden rok) pohrýzol svojho tatinka do nosa úplne do krvi. Dúfam, že aj ja sa čoskoro dopracujem k takýmto výkonom. Ďasienka už mám opuchnuté na dvoch nových miestach, tak sa teším na svoje ďalšie zúbky a na to, ako budem hrýzť mojich drahých rodičov do nosa.

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

      Tags: ,

      4 403 x čítané

      2 Comments to “O tom, ako mi rastú zúbky”

      1. Katarina 31 januára 2008 at 22:50 #

        Mila Anetka,
        blahozelam Ti k zubkom a prajem co najprijemnejsie a najchutnejsie prekuskavanie sa zivotom!

      2. medorström 3 februára 2008 at 16:01 #

        Mam pocit, ze maminka za mna len bloguje a nic ine nerobi. Vasa Anetka :-))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))

        P.S. Benji sorry :-)