O tom, ako mi rastú zúbky

AnetkaMaminka a tatinko majú niekedy veeéľmi dlhé vedenie. Už zopár mesiacov slintám a pchám si do pusinky všetko, čo mi príde pod ruky, vrátane mojich malých zlatých prstíkov a veľkých prstov mojich rodičov. Najradšej mám tatinkov palec a maminkine plece. Ale úplne najsamradšej mám svoje ručičky. Už si viem vraziť do pusy celé pästičky. Dokonca mi chýba už len kúsok od toho, aby som si mohla cmúľať palček na nožičke. No ale nie o tom som chcela. Pokračovať na O tom, ako mi rastú zúbky

O tom, ako maminka plánovala, až doplánovala

Anetka„Čím viac plánuješ, tým viac neplánovaných zmien vyvoláš.“ Túto vetu moja maminka veľmi rada opakuje. Len keby sa ňou aj riadila. Keď som ešte bývala v jej brušku, často som počula, ako tatinkovi a svojim priateľom hovorí, čo všetko bude robiť, keď bude na materskej dovolenke. Najradšej som mala vetu: „Nechápem, ako môžu ženy na materskej tvrdiť, že nič nestíhajú.“ Chichi! To ma vždy náramne pobavilo. Pokračovať na O tom, ako maminka plánovala, až doplánovala

O tom, ako si maminka vstúpila do svedomia

AnetkaVolám sa Anetka a dnes mám presne päť mesiacov. Nieže by mi na tom nejako veľmi záležalo. Otázka veku je mi v mojom veku dosť ukradnutá. To moji rodičia z toho robia vedu. Dokonca mi takto každý mesiac blahoželajú. Pôvodne to robili každý týždeň. To boli časy! Kokos, že „všetko najlepšie k tvojim narodeninám“, potriasali mi ručičkou a priblblo sa usmievali, oči sa im leskli od dojatia a to som mala len nejaké tri týždne. Pokračovať na O tom, ako si maminka vstúpila do svedomia

Aktuality o Anetke

zuby.gif Novinky máme každý deň, len ich nestíham zaznamenávať na blog:) Táto je však kľúčová – Anetka má prvé zuby! S touto novinkou sú spojené nové záľuby. Tou najbadateľnejšou je hra „daj mi prst!“ Pravidlá sú jednoduché – Anetka nás pevne chytí za prst, ktorý si následne s chirurgickou presnosťou vrazí do úst. Verím, že finále je každému jasné – Anetka nás zúrivo hryzie. Chvíľami zúbkami, chvíľami holými ďasnami. To prvé bolí:))

Zastavil ma policajt

A mám to za sebou. V úlohe kontrolovaného vodiča motorového vozidla som abvsolvoval prvý kontakt s policajtom. Nuž a nebolo mi všetko jedno. Aj keď som dodržiaval maximálnu stanovenú rýchlosť, svetlá boli zapnuté, pasažieri pripútaní, v momente, ako som zbadal pooicajta, ktorý mi mávaním dávala najavo, aby som zastavil, prepadol ma zvláštny pocit. Bolo mi jasné, že mám na krku „prúser ako Brno“:)
Policajt si ma skúmavo prezrel. „Pán vodič, pripravte si vodičský a technický preukaz,“ vraví mi cez otvorené okienko a kráča k ďalšiemu autu, ktoré medzitým zastavil. Zrazu policajt zastavil. Spravil niekoľko krokov vzad a ocitol sa opäť pri mojom okienku. „Nejaký alkohol dnes alebo včera večer bol?“ Aj keď pitie alkoholických nápojov nepatrí medzi moje raňajšie zvyky, vážne som sa zamyslel, čo som vlastne pil pri raňajkách. Keď mi došla absurdita môjho tápania, dostal som zo seba: „Nie, pre pána kráľa!“ Policajt sa usmial a vraví: „V tom prípade pán vodič pokračujte v ceste. Dovidenia.“
Priznám sa, že mi chvíľu trvalo, kým som tento nevinný zážitok predýchal:))