Manuál pre rodiča amatéra

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

    Idiot
    Idiot
    Do narodenia Anetky som mal malé deti rád. Najmä, keď boli niekoľko metrov odo mňa, pokiaľ možno uložené v postieľke. Dodnes si spomínam, ako sme s Benitou navštívili jej kamarátku s niekoľkotýždňovým bábätkom. Chytala ma hrôza, keď si ju Benita vzala na ruky. Keď sa narodil synovec Matej, sestra s Benitou ma rady týrali výzvou: „Vezmi si ho na ruky, nech si zvyká na strýka.“ Bolo mi jasné, že sa drobcovi v mojom náručí niečo „musí stať“. O niekoľko mesiacov neskôr sme boli pozrieť kamaráta, ktorému sa narodil syn. Nezabudnem na pocit fyzickej nevoľnosti, keď malého vyberal z postieľky. Bol som presvedčený, žu mu vypadne z rúk, možno rovno cez otvorené okno.
    Nuž a pre nastávajúcich alebo začínajúcich otcov s rovnakými obavami tu mám zoznam rád a odporúčaní:

    1. Nie, dieťa sa vo vašom náručí nerozpadne. Váš dotyk mu nezlomí ruku či nohu, neprerazí nosnú prepážku. Je dokonca vysoko pravdepodobné, že dieťa bude mať z fyzického kontaktu s vami radosť.
    2. Fakt, že dieťa vo vašej prítomnosti plače, neznamená, že ste zlý rodič. Neznamená to, že vás nemá rado. Neznamená to, že zažilo traumu, z ktorej sa nevyhrabe do svojej tridsiatky. Možno má len plnú plienku, je hladné alebo sa mu len nepáči hračka s ktorou mu šmátrate pred očami. Dieťa vám to spočiatku nevie povedať inak.
    3. Skvelá správa je, že dieťa nerozozná spev Petra Dvorského od vŕzgajúceho verklíka. Nerozozná ani či mu spievate ťažko intelektuálny text piesne z produkcie No name alebo krčmovú odrhovačku. Stačí, aby ste mu spievali hlasom, ktorý je mu príjemný. Znamená to, že v prítomnosti dieťaťa si môžete veselo pospevovať, aj keď vám to doteraz nebolo tolerované. Argument „Spievam dieťaťu uspávanku,“ je neotrasiteľný aj keď práve odrhujete texty Sex Pistols:) Okrem detských pesničiek, ktoré usilovne bifľujeme, má Anetka rada Zónu A, Tři sestry a Visací zámek. Benita nám to občas kazí s The Beatles:)
    4. Kašlite na tabuľky, odporúčania časopisov berte s rezervou a rady príbuzných „my sme to v sedemdesiatom piatom robili takto“ berte s úsmevom. Vaše dieťa vie, koľko toho chce zjesť, nie pribalená tabuľka. Preto Anetka zväčša vypije o jednu dávku mlieka viac, ako by mala podľa tabuliek. Ona je spokojná, my sme spokojní. Detská lekárka len pravidelne konštatuje, že rastieme a priberáme priam učebnicovo primerane veku.
    5. Všetci naokolo chcú vaše dobro, ale je na vás, aby ste si ho nenechali vziať. Rady typu „Nechaj dieťa, nech sa vyplače. Unaví sa a zaspí,“ pustite z hlavy. Možno fungovali im, ale len vy a vaše dieťa viete, čo naozaj potrebujete. Preto naša Anetka zaspáva na rukách. Niekedy to trvá 30 minút niekedy tri-štyri hodiny. Takto nám to vyhovuje a nik ma nepresvedčí o opaku.
    6. Dieťaťu je jedno, čo má na sebe, pokiaľ mu nie je zima a cíti sa pohodlne. Párkrát bola Anetka odsúdená na to, že som ju obliekal k doktorke ja. Nevadilo jej, že som jej na zelené body skombinoval s modrými punčoškami a hnedými teplákmi. Podstatné bolo, že sme sa pri tom intenzívne chichotali Aj preto si ani nevšimla, že som jej natiahol ružový sveter, ktorého obliekanie obzvlášť nemá rada, lebo je málo elastický.
    7. Dieťa má spať… toľko, koľko potrebuje. Pripravte sa, že bude spať tak nepravidelne ako to len pôjde. Ak v deň X budete mať pocit, že ste objavili v spánkoch dieťaťa pravidelný rytmus, v deň X+1 bude všetko úplne inak. Rada nad zlato – ak dieťa spí, spite aj vy. Keď vstane, už nezaspíte:)
    8. Každého domáceho majstra napadne, že všetky podstatné úpravy bytu či domu treba spraviť pred príchodom drobca. To sa môže ukázať ako chyba. Až po príchode dieťaťa totiž často zistíte, aké úpravy váš byt skutočne potrebuje.
    9. Dieťa rastie úžasne rýchlo. Každý deň robí drobné krôčky pre ľudstvo, ale obrovské skoky vo svojom rozbiehajúcom sa živote. Buďte pri tom. Nik vám nevráti chvíle, ktoré prepasiete. Dozvedieť sa o prvom slove (to Anetkine bolo „gggg“), prvom vedomom ťuknutí do hračky, prvom úsmeve len sprostredkovane? Jednoducho nie je ono.
    10. Nikto nikdy nebude vaše dieťa milovať tak, ako jeho rodičia. Tak sa snažte, nech to váš drobec môže pocítiť!:)

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

      28 thoughts on “Manuál pre rodiča amatéra”

      1. spisal si to pekne, ale ked ti mozem poradit, zabudni na to, ze tvoje dieta si zvykne zaspavat na rukach. ako kolvek ju milujes, zabudni na to. inak sa zblaznis respektive to vyusti do ovela vacsich problemov.

      2. suhlasím. Nie všetky rady druhých si treba brať k srdcu. Ale o bode 5 by som veru radšej riadne porozmýšľal.

      3. to romanca and mirciD – Anetku uspavam na rukach pomaly stvrty mesiac, je to zatial v poriadku. Ale nie je to vzdy nutnost, niekedy zaspi pri jedle:)))

      4. Dakujem za clanok. Pekne ma dojal i rozosmial takto navecer. Vzacna sonda do (mudrej) muzskej duse. Zdravim Benitu. Hana Javor.

      5. Ina, porovnatelne mudra alternativa pre bod 5: Niekedy pomaha dieta zmlatit. Vyreve sa (niekedy to trvá 30 minút niekedy tri-štyri hodiny) a potom zaspí.

      6. Ja som jeden z tych, co to robil podobne ako Marek v bode 5… VELMI TRPKO som to olutoval a rok bolo potom doma peklo… Ale radit sa mu neodvazim… Zatial ju uspavas LEN 4 mesiace… Ona ta prekukne, neboj… Alebo sa len schovavas za frazu „takto nam to vyhovuje“, lebo uz to inak nejde? :-)
        v kazdom pripade, uzivaj si to, cas nevratis…

      7. S tym zaspavanim na rukach ta to velmi rychlo prejde. A s tym ze spite ked spi dieta – to sa hovori, ale tiez zabudni – ked dieta konecne spi, je treba urobit milion veci.

      8. pre odporcov nosenia na rukach – uvedomujem si mozne rizika, ale z roboty chodievam okolo deviatej vecer, takze uspavat malicku je casto jedina moznost, ako s nou cez den stravit aspon trocha casu.

      9. Marek, kludne ju uspavaj na rukach – a ja som to absolvoval a prezil a nenastalo ziadne peklo, mala proste presla casom na zaspavanie v postielke bez problemov….

      10. to mi nejako nejde dokopy…:

        „…z roboty chodievam okolo deviatej VECER, takze uspavat malicku je casto jedina moznost, ako s nou cez DEN stravit…“

      11. no ale k veci: u nas to nakoniec dospelo do takeho uzasneho stadia, nielenze sa zaspavalo na rukach, ale sa aj spalo na rukach… akonahle som dceru isiel ulozit do horizontalnej polohy, spustila sa sirena… takze som spal posediacky na posteli oprety o skrinu s dcerou v naruci :-)
        Pritom sa budila tak 12-15x za noc, ale dalo sa to zvladnut, striedali sme sa s manzelkou… ja som mal sluzbu vzdy posledny piatok v mesiaci :-)

      12. ale som za, kazdy nech si vychovava po svojom, ako mu vyhovuje… Neznasal som, ked sa do mojich vychovnych metod ktokolvek staral.
        Priznam sa ale, tie stavy by som uz nechcel zazit… Zlaty pubertalny vek…

      13. trent pise:
        „kazdy nech si vychovava po svojom“
        „Neznasal som, ked sa do mojich vychovnych metod ktokolvek staral.“

        presne tak:)

      14. No ja to prezivam tiez … mam 1 a pol mesacnu dcerku a s manzelkou mame uz pomaly vytahane ruky ( posilovnu uz nezvladam :o) ). Pokial nie je na „smrt“ unavena tak po uvedeni malej do horizontalnej polohy zacina „peklo“ v podobe hrozneho kriku. Ked ju vezmeme na ruky, tak si slastne odfukne a tvari sa blazeno. Takze mi sme tu povestnu hranicu nosenia na rukach uz prekrocili … som zvedavy co bude dalej :o)

        1. Ahojte vsetci muzski rodicia, moja skusenost (mame dve jezibaby, 4r + 2r): obe som zaspaval na rukach pri chodeni po izbe, lebo inak nechceli. Zistil som, ze pre zaspanie potrebuju TEN POHYB a TEPLO MOJEJ RUKY (manzelka vzdy „zapla vykurovanie“ na najvyssi stupen a to sa potom vrteli ako na kolotoci), tak som ich skusil zaspavat tak, ze som si vzal na ruku malu deku a az na nu som si ich kladol – odvykli si tak od tepla mojej ruky, a neskor som sa PRESTAL POHYBOVAT po izbe, iba som sedel na posteli, podla moznosti skutocne bez pohybu (auuu, strasne z toho boli chrbat, ved skuste drzat skoro vystrete ruky a na nich 5 – 6 kilove zavazie) … tak si velmi rychlo odvykli od pohybu, iba obcas kontrolovali ockom ci som pri nich.
          Po niekolkych tyzdnoch (presnejsie mesiacoch, hehe) som ich kludne mohol polozit na nasu postel a ani nezistili, ze uz pri nich nie som. Samozrejme presli fazou „2 hodiny spim/2 hodiny som hore“ az po fazu „cez den som hore/v noci spim“ a teraz chodia spat okolo 19:00 (zaspia do 5-40 minut v zavislosti od unavy, ale musime byt pri nich) a spia do rana do 6:00-6:45.

      15. ono, mozno to citatelia prehliadli, ale ja pisem „len vy a vaše dieťa viete, čo naozaj potrebujete“
        takze niekomu vyhovuje nosenie na rukach, niekto necha dieta v postielke a ide kukat telku, ale zehlit:) kazdy si spravi po svojom:)

      16. brano: ako keby si mi z duse hovoril, tesi ma, ze som nebol sam :-)

        Teraz je uz dcera v takom veku, ze do horizontalnej polohy by isla velmi rada, a to zase robim peklo ja :-)

        Marek: ved ano, suhlas… aspon mame na co pri pagacoch spominat…

      17. Nedovolím si nerýpnuť, ale to uspávanie na rukách by si mohol zvážiť, hovorím to nie ako rodič, ale ako potomok, ktorému hovorili story z jeho detstva :)

      18. Komunisticka svina: Nie si nahodou moja dcera? Ta to ma na tanieri denne…

        Marek: budem tu cele sviatky, nejdem nikde (zatial), nejako sa to komplikuje tento rok. Mam volno, do prace sa pohrniem 7. 1. 2008. Neviem, ci pagace, ale pivko by som si rozhodne dal… Odkedy mas auto, nedali sme ani raz…

      19. Napísal si: „Dozvedieť sa o prvom slove (to Anetkine bolo “gggg”), prvom vedomom ťuknutí do hračky, prvom úsmeve len sprostredkovane? Jednoducho nie je ono.“
        Mozem sa opytat, ako sa dozvies o jej prvom slove a tuknuti do hracky, ak chodis domov o deviatej a vidis ju len spat??? Jedine sprostredkovane. Nehnevaj sa, ale teraz mi cley clanok vyznieva trochu pokrytecky :-( Viac ako tvoje tazko zarobene peniaze potrebuje Anetka TEBA, mozno aj za cenu nejakych financnych obeti….

      20. Evca: A co ked Anetka cez den spi a v noci je hore? Hmmmm? Kym ju uspi, za tri-styri hodinky, tak si Marek s Anetkou „pokeca“… v tom nevidim problem

      21. to trent: ale nie, Evca vie vsetko najlepsie – som farizej a pokrytec, ktory kasle na rodinu. S Anetkou som minimalne, ked som doma, ani sa nestaram o malicku, ale pisem taketo pokrytecke zvasty, ved ma Evca pozna…

      22. Suhlasim s pristupom, nech si kazdy vychovava po svojom. Ja som deti nikdy neuspavala. Spanok aj jedlo su zakladne zivotne potreby, tak ako dychanie, preto sme ich nikdy nezmimoriadnovali ako situaciu, iba sme bez komentarov a zbytocnych reci vytvorili zdrave podniemky (zdrave jedlo, vyvetranu miestnost, kvalitnu postel.. primerane ticho)

      23. So vsetkym suhlasim az na bod 5.
        Prve dievcatko (teraz bude mat 3 roky) sme „nenaucili“ na ruky. Nenaucili zvyraznujem, lebo dieta, ktore chce ist „na ruky“ to ma naucene od rodicov.
        Druhe dievcatko ma 8 mesiacov, naucili sme ju na ruky a sme z toho hotovy. Teraz ju ucime zaspavat bez toho aby sme si ju pohadzovali, a poviem vam, konecne mame klud. Je to klud aj pre dietatko aj pre nas, takze sme v pohode. Doteraz to tozit bolo o tom, ze my sme chceli aby spalo, ale ono spat nechcelo, pretoze ako tu je napisane, zaspavat dieta niekolko hodin…. Hmm porozmyslal by som o tom.
        Ale ako mi hovorili starsi (zas nie vsetky ich rady su ZLE), casom uvidim, ze nechat zaspavat dieta namne je blbost pre neho aj pre nas.
        Ano, potvrdzujem to. Uz mi to doslo.

      Nie je možné pridávať komentáre.