Sedemmíľový test čižiem

Ešte pred narodením Anetky som si dávala záväzok, ako budem každý deň opisovať radosti a starosti ženy na materskej dovolenke. Keďže času je menej ako som si pôvodne myslela, píšem až teraz a začínam tak trochu netradične…
Posledné tri dni som strávila testovaním dámskych čižiem značky ECCO, model Supreme 25MM. Výrobca ich poslal v krásnej krabici s „rekvizitami“ na tri rôzne modelové situácie, v ktorých mám stráviť určitý čas s čižmami na nohách. Situácie som trochu prispôsobila môjmu súčasnému, veľmi príjemnému, životnému obdobiu. Čižmy majú príjemne spravenú prezentáciu aj na webe, kde si ich môžete pozrieť vďaka špeciálnej lupe naozaj dôsledne:)
Ešte musím dodať, že čižmy sa mi dizajnovo páčili na prvý pohľad. Sú jednoduchého, zaujímavého strihu, s decentnými ozdobnými prvkami, vysoké, na nízkom opätku, v mojej obľúbenej čiernej farbe.
Deň prvý: S termoskou v ruke a nohami v čižmách som vyrazila na prechádzku do parku. So spiacou Anetkou v kočíku, samozrejme. Každý rodič mi určite dá za pravdu, že s dieťaťom nachodí, či nabehá toľko kilometrov, čo možno nikdy predtým. Teda pokiaľ nejde o profesionálneho športovca. Jesenné prechádzky som strávila prevažne v teniskách. V zime potrebujem teplé a najmä pohodlné čižmy, s ktorými môžeme s Anetkou obehnúť celú Petržalku. Ecco čižmy túto moju požiadavku splnili dokonale. Výhodou bolo aj to, že som si ich mohla dať tak k džínsom, ako aj k sukni. Musím sa priznať, že odkedy som matkou, väčšinou je mi dosť jedno, v čom sa prechádzam po sídlisku, ale sem-tam mám chuť obliecť sa trochu lepšie a dať si napríklad sukňu. Dá sa to aj s čižmami na nízkom opätku. Pravdupovediac, vôbec si neviem predstaviť, ako by som s malou chodila tri hodiny v ihličkách.
Deň druhý: Strávila som ho v spomínanej sukni. So zápisníkom od výrobcu čižiem som sa mala vybrať do práce. Do tej momentálne nechodím, ale sem-tam si privyrábam aj na materskej a tak som sa v čižmách vybrala na pracovnú schôdzku. Ten deň bol dosť hektický, pretože som s Anetkou musela ísť aj do poradne k detskej lekárke a na kontrolu k lekárovi aj so sebou, takže sme toho opäť nachodili až-až. Celý čas som vôbec nemala ten známy pocit, ktorý určite poznáte aj vy: „Nech už som konečne doma a vyzujem sa, necítim si nohy.“
Deň tretí: Pôvodný zámer vybrať sa do kina s vrecúškom cukríkov som vymenila za návštevu Vianočných trhov na Hlavnom námestí. Prechádzka v zime s kočíkom a postávanie dve hodiny na jednom mieste sú dve rôzne veci. Teda, najmä nohy by vedeli o tom rozprávať. Iste poznáte to podupkávanie, ako vás oziaba. Ešteže si ruky môžete zohriať pri pohári s vareným vínom. Tento rok som ten problém nemala. Lepšie povedané, moje nohy ho nemali. Boli v suchu a teple a vôbec sa nesťažovali. Čižmy majú koženú podšívku. Spomínam si na minuloročné trhy, ktoré som strávila v kožušinkových čižmičkách a doma som si nohy potom od zimy vôbec necítila.
Výhodou týchto čižiem je aj ich údržba, stačí ich pretrieť vlhkou handričkou a sú ako nové. V tomto mám negatívne skúsenosti so semišovými povrchmi. Škoda len, že som si nemohla vyskúšať „protišmykovosť“ podrážky. Počas mojej skúšky sa vonku nešmýkalo a tak netuším, nakoľko sú bezpečné z tohto hľadiska. Dielenské spracovanie čižiem vyzerá kvalitne.
Je tu jediná vec, ktorú by som čižmám vytkla, nielen týmto skúšobným, ale vo všeobecnosti. Návrhári obuvi podľa mojich dlhoročných skúseností nemyslia na štíhle nohy. Vo väčšine čižiem, ktoré som si kedy vyskúšala, moje lýtka „lietali“. Inak tomu nebolo ani teraz, kde som to vyriešila tak, že som si do čižiem zakasala nohavice. Výsledok bol prijateľný, ako kocúr v čižmách som rozhodne nevyzerala:)