Príjemnou súčasťou väčšiny rodinných mecheche je veľká žranica. Ak je zorganizovaná doma, domáca pani, poťažmo domáci pán exhibujú pri výrobe najonakvejších dobrôt, ideálne je aspoň desať chodov, pri podávaní sa sťažovať „táto omáčaka sa mi vždy podarí, len teraz je napotvoru akási riedka“, ku koláču hodno utrúsiť „chcela som ho vyhodiť, to cesto sa mi fakt nepodarilo“… Očakávanou reakciu hostí je ochkanie a jojkanie „hmmmm lepšiu šniclu som v živote nejedol! hmmmm ten miešaný šalát je hotová almázia a že ten džús je z prášku? nevravte, veď chutí ako pravý nektár!“ Po dobrom rodinnom mecheche odchádzajú hostia prežratí a spokojní. Na domácich čaká niekoľkohodinová šichta spojená s umývaním riadu, upratovaním a náhodným objavovaním zatúľaných kôstok z miešaného kompótu pani domácej medzi epedami sedačky.
My sme sa rozhodli túto bezpochyby príjemnú časť vynechať a rodinku sme zavolali do reštaurácie. Náročné výberové konanie vyhral aj vďaka blízkosti miesta zápisu Steam&Coffee na Hviezdoslavovom námestí. Nuž a tu je blesková recenzia nášho menu:
Zelené fazuľky s kukuričkami a grilovanými dubákmi, parfumované acetom balsamico –
Slepačí vývar s mäsom a rezancami –
Steak z lososa so smotanovo-krevetkovou redukciou, doplnený ustricovou omáčkou –
Grilované kuracie prsia plnené mozzarellou a bazalkou, podávané s ratatouille, doplnené cestovinou gnocchi –
Zapekané jahody s mascarpone –
A jedna z najdôležitejších vecí na záver – obsluha. Tá dokáže pokaziť zážitok aj z toho najlepšieho obeda. V Steam&Coffee sa nám to našťastie nestalo:) Obsluha nebola otravná – v jednom podniku nás čašník doslova stresoval tým, že OKAMŽITE bral veci zo stola, pričom jeho aktivita vyvrcholila tým, že jednému z hostí zobral z ruky pohár:) Zároveň sme však mali pocit, že kedykoľvek niečo potrebujeme, čašník bol vždy po ruke.