Vážený pán onyýý…

bolek-01Vážený pán minister,
už od Vášho nástupu do funkcie s napätím sledujem Vašu činnosť ako vedúceho predstaviteľa jedného z najdôležitejších ministerstiev v našej republike. O vašom predchodcovi som nemal vysokú mienku, robil pomerne veľa chýb a tak som Vám fandil. Vedel som, že pochádzate z pochybného prostredia, ste v tejto problematike neskúsený a Vaše stranícke prostredie nie je na tom o nič lepšie. Vedel som tiež, že riadiť policajný zbor nie je žiadna sranda. Musím však priznať, že ste prekonali všetky moje očakávania.

Začalo to niekde pri pretekárskych ambíciách pána Packu, ktorým ste sa bez slova prizerali. Iste chápete stupňovanie môjho nadšenia vďaka skvelej policajnej práci pri samozbití istej slečny a nadovšetko slušnom správaní nindžakorytnačiek i ostatných zelených žabiek. Máte na nich proste pozitívny vplyv, vravel som si. To je chlap! Zastane sa svojich ľudí, krivo obvinených z preskakovania kaluží, a je zárukou objektívneho vyšetrovacieho postupu aj keď sa týka jeho straníckych kolegov, nedajbože nadriadených. Nebojí sa zasadiť ťažkú ranu zločinnému slovenskému lakýrnictvu, pretože dobre vie že sprejovanie je trestný čin.
Pokračovať na Vážený pán onyýý…

Kauza kazašská novinárka – všetko bolo inak

policia.jpg Slizké hady a zákerné hyeny priniesli dezinformáciu o tom, že vraj kazašskú novinárku, ktorá v médiách vystupuje pod menom Balla Marzecová, zadržala polícia pred prezidentským palácom, kde mala povolenú demonštráciu proti režimu prezidenta Nursultana Nazarbajeva. Gágaji, táraji a prďúsi pseudokauzu zneužili na negatívne informovanie o našej kvitnúcej republike a jej bezpečnostných zložkách.
Ministerstvo vnútra preto zriadilo špeciálny vyšetrovací tým, ktorý mal preveriť, ako to v skutočnosti pred prezidentským palácom bolo. Neprajníci našej mladej demokracie totiž na verejnosť infiltrovali informáciu, že „policajti údajne dievča niekoľkokrát udreli do brucha“. Špeciálnemu vyšetrovaciemu týmu sa podarilo zistiť, že v skutočnosti dievčina svojím bruchom napadla policajtov a opakovane ich bruchom udierala do rúk a do špičiek topánok. Na videozázname je dokonca jasne vidieť, ako Marzecová zákerne ťahá príslušníkov policajného zboru Slovenskej republiky. Násilím ich dokonca prinútila, aby ju dvihli a na rukách nosili podľa jej príkazov po námestí. Z dobre informovaného zdroja z prostredia Policajného zboru Slovenskej republiky sa vyšetrovaciemu týmu podarilo zistiť, že Marzecovej vyčínanie neskončilo ani na miestnom oddelení polície. Opakovane nesmierne zákerne zamotala prsty príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky medzi svoje vlasy a následne začala brutálne metať hlavou zo strany na stranu. Viacerým tým spôsobila ľahké poranenie a vykĺbenie prstov. Pokračovať na Kauza kazašská novinárka – všetko bolo inak

Čo ste robili 17. novembra

17. november 1989 Najskôr exkurz do histórie:
17. november 284 – Dioklecián bol vyhlásený za cisára
17. november 1839 – v Miláne mala premiéru Verdiho prvá opera
17. november 1969 – bol otvorený Suezský prieplav
17. november 1970 – sovietska sonda Luna 17 s robotickým vozidlom Lunochod 1 pristála na Mesiaci
17. november 1990 – Arnold Schwarzenegger bol inaugurovaný za guvernéra Kalifornie
17. november 1944 – narodil sa americký filmový herec a režisér Danny DeVito
17. november 1917 – zomrel francúzsky sochár Auguste Rodin

Nás sa však zrejme najviac dotýka 17. november 1989. Všetci vieme, čo sa dialo v Prahe na Národní třídě. Nejdem špekulovať, hodnotiť, analyzovať, čo ten deň znamená dnes, keď napríklad taký premiér 17. november neoslavuje. Väčšina z nás sa však o týchto udalostiach dozvedela až s odstupom hodín a dní. Pre mnohých bol 17. november 1989 úplne obyčajným dňom. Zaujímalo by ma preto, či si niekto pamätá, ako strávil tento deň. Takto nejak si na ten večer pamätám ja… Pokračovať na Čo ste robili 17. novembra

Gurmánske hody v S&C

Príjemnou súčasťou väčšiny rodinných mecheche je veľká žranica. Ak je zorganizovaná doma, domáca pani, poťažmo domáci pán exhibujú pri výrobe najonakvejších dobrôt, ideálne je aspoň desať chodov, pri podávaní sa sťažovať „táto omáčaka sa mi vždy podarí, len teraz je napotvoru akási riedka“, ku koláču hodno utrúsiť „chcela som ho vyhodiť, to cesto sa mi fakt nepodarilo“… Očakávanou reakciu hostí je ochkanie a jojkanie „hmmmm lepšiu šniclu som v živote nejedol! hmmmm ten miešaný šalát je hotová almázia a že ten džús je z prášku? nevravte, veď chutí ako pravý nektár!“ Po dobrom rodinnom mecheche odchádzajú hostia prežratí a spokojní. Na domácich čaká niekoľkohodinová šichta spojená s umývaním riadu, upratovaním a náhodným objavovaním zatúľaných kôstok z miešaného kompótu pani domácej medzi epedami sedačky. Pokračovať na Gurmánske hody v S&C

Sedemmíľový test čižiem

Ešte pred narodením Anetky som si dávala záväzok, ako budem každý deň opisovať radosti a starosti ženy na materskej dovolenke. Keďže času je menej ako som si pôvodne myslela, píšem až teraz a začínam tak trochu netradične…
Posledné tri dni som strávila testovaním dámskych čižiem značky ECCO, model Supreme 25MM. Výrobca ich poslal v krásnej krabici s „rekvizitami“ na tri rôzne modelové situácie, v ktorých mám stráviť určitý čas s čižmami na nohách. Situácie som trochu prispôsobila môjmu súčasnému, veľmi príjemnému, životnému obdobiu. Čižmy majú príjemne spravenú prezentáciu aj na webe, kde si ich môžete pozrieť vďaka špeciálnej lupe naozaj dôsledne:)
Ešte musím dodať, že čižmy sa mi dizajnovo páčili na prvý pohľad. Sú jednoduchého, zaujímavého strihu, s decentnými ozdobnými prvkami, vysoké, na nízkom opätku, v mojej obľúbenej čiernej farbe.
Deň prvý: S termoskou v ruke a nohami v čižmách som vyrazila na prechádzku do parku. So spiacou Anetkou v kočíku, samozrejme. Každý rodič mi určite dá za pravdu, že s dieťaťom nachodí, či nabehá toľko kilometrov, čo možno nikdy predtým. Teda pokiaľ nejde o profesionálneho športovca. Jesenné prechádzky som strávila prevažne v teniskách. V zime potrebujem teplé a najmä pohodlné čižmy, s ktorými môžeme s Anetkou obehnúť celú Petržalku. Ecco čižmy túto moju požiadavku splnili dokonale. Výhodou bolo aj to, že som si ich mohla dať tak k džínsom, ako aj k sukni. Musím sa priznať, že odkedy som matkou, väčšinou je mi dosť jedno, v čom sa prechádzam po sídlisku, ale sem-tam mám chuť obliecť sa trochu lepšie a dať si napríklad sukňu. Dá sa to aj s čižmami na nízkom opätku. Pravdupovediac, vôbec si neviem predstaviť, ako by som s malou chodila tri hodiny v ihličkách.
Deň druhý: Strávila som ho v spomínanej sukni. So zápisníkom od výrobcu čižiem som sa mala vybrať do práce. Do tej momentálne nechodím, ale sem-tam si privyrábam aj na materskej a tak som sa v čižmách vybrala na pracovnú schôdzku. Ten deň bol dosť hektický, pretože som s Anetkou musela ísť aj do poradne k detskej lekárke a na kontrolu k lekárovi aj so sebou, takže sme toho opäť nachodili až-až. Celý čas som vôbec nemala ten známy pocit, ktorý určite poznáte aj vy: „Nech už som konečne doma a vyzujem sa, necítim si nohy.“
Deň tretí: Pôvodný zámer vybrať sa do kina s vrecúškom cukríkov som vymenila za návštevu Vianočných trhov na Hlavnom námestí. Prechádzka v zime s kočíkom a postávanie dve hodiny na jednom mieste sú dve rôzne veci. Teda, najmä nohy by vedeli o tom rozprávať. Iste poznáte to podupkávanie, ako vás oziaba. Ešteže si ruky môžete zohriať pri pohári s vareným vínom. Tento rok som ten problém nemala. Lepšie povedané, moje nohy ho nemali. Boli v suchu a teple a vôbec sa nesťažovali. Čižmy majú koženú podšívku. Spomínam si na minuloročné trhy, ktoré som strávila v kožušinkových čižmičkách a doma som si nohy potom od zimy vôbec necítila.
Výhodou týchto čižiem je aj ich údržba, stačí ich pretrieť vlhkou handričkou a sú ako nové. V tomto mám negatívne skúsenosti so semišovými povrchmi. Škoda len, že som si nemohla vyskúšať „protišmykovosť“ podrážky. Počas mojej skúšky sa vonku nešmýkalo a tak netuším, nakoľko sú bezpečné z tohto hľadiska. Dielenské spracovanie čižiem vyzerá kvalitne.
Je tu jediná vec, ktorú by som čižmám vytkla, nielen týmto skúšobným, ale vo všeobecnosti. Návrhári obuvi podľa mojich dlhoročných skúseností nemyslia na štíhle nohy. Vo väčšine čižiem, ktoré som si kedy vyskúšala, moje lýtka „lietali“. Inak tomu nebolo ani teraz, kde som to vyriešila tak, že som si do čižiem zakasala nohavice. Výsledok bol prijateľný, ako kocúr v čižmách som rozhodne nevyzerala:)