Chystal som sa zľahka relaxovať. Ako inak, než ďalšími drobnými úpravami bytu. Vravím si – osadím poličky v spálni. Požičal som si vŕtačku, spravil vŕŕŕt a… cez dieru v stene som sledoval, čo nové v obývačke.

Vypadli kusy betónu veľké ako dve zaťaté päste. Nuž som zaťal päste a rozmýšľal – začnem sa smiať, či to všetko v zúrivosti rozmlátim kladivom? Keďže som mal len malé kladivko, mlátenie som odložil a pustil sa do murovania v obývačke. Asi nemusím hovoriť, že tá bola pred pár mesiacmi vymaľovaná. Netreba zdôrazniť, že nie bielou farbou, ale namiešanou na objednávku. Nemusím dodávať, že z farby som už mal len zbytky na dne kýbla. Snáď je každému jasné, že kód farby som niekde stratil:)