Na internete sme si vyhliadli romantické ubytovanie na kraji Lednice a vyrazili sme. Samozrejme, bez toho, aby sme si rezervovali ubytovanie. A to bola chyba:) Lednice aj okolité dedinky mali narvaté turistami a tí samozrejme boli niekde ubytovaní. Tým pádom sa už nenašlo ubytovanie pre nás. Nakoniec sme skončili na priváte v neďalekej dedinke Pavlov🙂 S domácim, ktorý vyzeral skôr ako vetrom ošľahaný námorník (žeby vďaka blízkej priehrade?:)) sme si dohodli návštevu sklípku, ktorá sa nakoniec nekonala:) Možno aj vďaka tomu sa mi neskoro večer chcelo vybehnúť na zrúcaninu hradu Děvičky (Dívčí hrady – Meidenburg – Maidberg). Cestu späť osvetľovalo pár svätojánskych mušiek. Skoro ráno som zas vybehol do vinohradov spraviť pár obrázkov. Škoda, že som nebol natoľko pohotový, aby som odfotil srnku, ktorá sa nám opakovane ukázala. Rodinku bažatna, ktorých mama v rozčúlení z našej návštevy padla zo stromu a so škrekotom zmizla v kroví, som tiež radšej nechal na pokoji.
A tak sme víno nakoniec ochutnali v miestnej reštaurácii (taký „polosklípek“) . Popri som sme sa usilovne venovali našejobľúbenej gastroturistike. V Benitinom prípade to znamenalo v každej reštaurácii otázku „Aké veľké sú vaše bramboráčky?“ Podľa odpovede si objednala jednu, prípadne dve porcie:) Ja som pre zmenu testoval „speciality šéfkuchaře“. Odolali by ste napríklad jedlu, ktoré sa volá hopl-popl?:) Ja mám pre podobné záležitosti slabosť:)