Sme vo finále

Tak už sa blížime do rekonštrukčné finále. Vymalované, nahrubo poupratované. Už len pár drobností a otvoriť šampanské. Pocit z dobre vykonanej práce? Ani nie:) Skôr únava a trochu hnev, že som neodovzdal kľúče stavebnej firme a s Benitou sme na týždeň neodišli do Tatier. Po týždni by sme sa vrátili zrelaxovaní do vynoveného a uprataného bytu:)


V Baumaxe, Hornbachu by som na všetky tie tladivá, štetky a kliešte pre domácich majstrov pridal letáčik podobný tomu na cigaretách: Minister výstavby varuje! Svojpomocná rekonštrukcia bytu vyvoláva dominový efekt!
Ono totiž s každou vymaľovanou miestnosťou odhalíte miesto, ktoré treba prestierkovať, dvierka, ktoré treba prelakovať, kľučku, ktorá sa rozpadáva. Je to nekonečný príbeh:)


Ešteže sme natreli na zeleno. Zelená upokojuje:))

Packove osobitne ulohy: 200 km/h je naozaj dost

packa

Niektorí ľudia dokážu pri plnení osobitných úloh stíhať aj všeličo iné. Toto som si prečítal v rozhovore Hospodárskych novín s človekom (správne by však malo byť asi s nadčlovekom, supermanom), ktorý stojí na čele organizácie zabezpečujúcej verejný poriadok, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Prečítajte si aj vy, čo všetko dokáže postíhať pri plnení osobitných úloh:
Pokračovať na Packove osobitne ulohy: 200 km/h je naozaj dost

Budeme traja!


V lete u nás doma privítame malého človeka. Ak si to dobre načasuje, narodeniny bude oslavovať spolu s tatkom Mekellem (22.8.). Podľa lekárov by sa k nám mal(a) prihlásiť na trvalý pobyt až 26.8.
Zatiaľ sme všetci zdraví. V piatok sme sa na drobca boli pozrieť cez 3D ultrazvuk (odtiaľ je priložená fotografia) a všetko prebieha bezchybne ako podľa učebnice:)
Tešíme sa na seba.
Držte nám palce, aby nám to vydržalo!

Priebeh rekonštrukcie bytu

rekonštrukcia bytu - plastové okná Rekonštrukcia bytu má svoje zákonitosti – pravidlá, ktorými nepohnete. Verte, nič vám nepomôže. Netreba preto s nimi bojovat, treba ich prijať.

1. etapa – plánovanie. Najkrajšie obdobie. Vymalujeme? Vymalujeme. Položíme plávajúcu podlahu? Čoby nie. Všetko ide „ako po drátkoch“. Plán je jasný – všetko stihnúť do týždňa.

Deň prvý – odštartujete malým meškaním. Majstri, ktorí prišli zbúrať drevenú stenu stoja. Nie je totiž odstavený blízky radiátor. Ani niekoľkohodinový prestoj vám neberie úsmev na perách. „Je lepšie si vybrať smolu na začiatku,“ vravíte si.

Deň druhý – byt sa pomaly zapĺňa prachom. Majstri končia tesne popoludní. Už treba len, aby jeden z nich podľa dohody ostal dlhšie a vystierkoval stenu okolo okien. „Jóój, nepôjde to pán domáci, musím ísť preč. Ale čo takto budúci týždeň?“ S úsmevom ho posielate do čerta a obvolávate ďalších majstrov. Jeden príde o dva dni. Super.

Deň tretí a štvrtý – pozmetáte a poutierate prach. Malovať nemá zmysel, v pondelok sa totiž bude stierkovať. Po piatom pozmetaní na podlahe oestáva konštantná vrstva prachu. Prepadá vás krátkodobá blbá nálada.

Deň piaty –majster stierkovať prichádza s úsmevom. Ten vzápätí nahradí hrubý slovník. Na opačnom konci mesta si totiž zabudol rebrík. Ponúkate mu stoličku obloženú novinami. Po hodine odchádza. Nie ani zďaleka nie je všetko hotové. Len pán majster zistil, že si priniesol málo stierkovacej hmoty. Tento scenár sa pre istotu zopakuje dvakrát. Večer majster opäť odchádza. „Pán domáci, tak ja prídem ráno o pol siedmej,“ lúči sa. Je vám do plaču.

Deň šiesty – po dvoch hodinách sa lúčite s majstrom a utekáte do roboty. Viac dní dovolenky vám proste nedali. Po návrate z práce okolo desiatej večer v zúfalstve malujete. Aspoň pár stien.

Deň siedmy – ráno vstanete skôr. Malujete. Odchádzate do práce, vraciate sa večer. A opäť malujete. Položenie parkiet v nedohľadne. Koniec úpravy bytu v nedohľadne. Všade je bordel. Neskrývate slzy. Otvárate si fernet. Ale len za kalíštek, zajtra ráno idete malovať ďalšiu izbu.