Tak sme si v sobotu vybehli na kultúru. V NTC sme boli pozrieť tradičný bubenícky súbor YAMATO – The Drummers of Japan. Oficiálha stránka súboru na mňa veľký dojem nespravila, čosi celkom iné však bol našťastie samotný koncert.
Večer sa voľne riadil heslom „jeden úder, jeden zvuk, jedna skladba, jedna hra a jedna šanca v našich životoch“. Skupina desať bubeníkov (päť mužov, päť žien) chránená štrážnym bohom, ktorým bol najväčší bubon Taiko takmer bez slov (v podstate len občas si čosi zakričali po japonsky) ponúkla skvelú show.
Predstavenie Shin-On (Tlkot srdca) tvorilo osem skladieb. Za dve a pol hodiny sa na pódiu vystriedalo množstvo (vraj 40) rôznych bubnov – od 500 kilového, 1,7 metra vysokého taiko, po chappa – malé ručné činely. Hlboké, či vysoké tóny bubnov prichádzali presne akou chodia švajčiarske hodinky a japonské vlaky Šinkanzen.
Show bola prepracovaní do posledných detailov nešlo však o nejaký chladný kalkul vypočítaný na efekt. Sálu a naše mysle v sobotu večer ovládol rytmus. Počas viacerých skladieb hodobníci zapájali aj divákov, takže sme čochvíľa tlieskali, dupotali, či dvíhali ruky:) Rytmus určoval rýchlosť, akou v danej chvíli bili naše srdcia. Rytmus zabezpečil, že sme si v tej chvíli všetci rozumeli.
To by som ozaj necakal, ze aj Rytmus sa tam objavi… :-)
potom o tom nieco zarapuje;-)
zarepuje, ze:
japonci
v kredenci
potreboval by som sa nakontaktovať na autora
tohto článku vie mi niekto pomôcť?
dakujem
nemal by to byt problem autor je marek za menom je zavinac ine bodka sk
http://www.metalopolis.net/articles.asp?id=3360
aj tu su postrehy z Yamato…