Quo Vadis World cup?

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

    bolek-01Včera sa skončili Majstrovstvá sveta vo futbale. Aj keď sa musím priznať, že som nevydržal pozerať v kuse ani jeden celý zápas, z toho, čo som videl posledné dva týždne, mi to pripadalo, akoby sa konali Majstrovstvá sveta v padaní na zem alebo v betónovaní. Za divadelné výkony niektorých „latino“ hráčov by sa nemuseli hanbiť ani na Broadwayi.

    Niekedy sa zdá, že filmovačky nemajú konca kraja. Najviac sa mi páči, keď sa hráč váľa po zemi v obrovských bolestiach, zomiera krutou smrťou na zapľuvanom trávniku a čas beží. Príde lekár s masérom, dajú mu napiť z čarovnej fľaše, postriekajú mu boľačku zázračným sprayom a keď ich rozhodca posiela dole z ihriska, tak hráča postavia, trošku si zakrivká a za 5 sekúnd už behá ako srnka. Keď je potrebné nastrádať viacej sekúnd, dajú sa priviezť nosidlá, do budúcna sa vraj chystá aj truhla. Najtragickejšie je keď takto zdržiavajú obidve mužstvá a už iba čakajú, kedy prídu na rad jedenástky.

    Vo včerajšom finále som videl hlavičkovať veľkého Zidana rovno do hrudníka jedného z makarónov, rozhodca to samozrejme nevidel, neuniklo to však postrannému rozhodcovi, ktorý to pošepkal hlavnému a ten dal Zidanovi červenú kartu. Neviem, či to bol iba môj pocit, ale vyzeralo to, akoby sa Francúzi po vylúčení ich kapitána rozsypali a už iba plakali nad obrovskou nespravodlivosťou. Takže už sa nebude spomínať iba božská Maradonova ruka, ale aj Zidaneho hlavička.

    Možno je na čase zaviesť, tak ako na hokeji, videorozhodcu, ktorý by zo záznamu posudzoval fauly a „fauly“ a najmä teda následné teatrálne estrády pánov futbalistov. A možno by nebolo zlé hrať na čistý čas, namiesto 45 minút by polčas trval napríklad 25-30 minút čistého času, určite by to odbúralo trápne zdržovanie a váľanie po zemi by už nemalo zmysel.

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!