Všetky dôležité údaje máme v počítačoch, komunikátoroch, vreckových počítačoch a mobiloch. A práve o poslednom výtvore bude teraz reč.
Nepamätám si telefónne čísla. Nemá to veľký zmysel, všetky ich mám uložené a prakticky zoradené v zozname (obyčajná excelovská tabuľka) a samozrejme v mobile. Problém však je, aj máte dva telefóny – jeden s vlastným zoznamom a druhý bez neho (keďže ho ale pred časom používala vaša manžekla, je tam pár čísel na jej kamarátky a podobne). Nuž a najveselšia situácia nastane, keď sa máte s manželkou po práci stretnúť niekde v meste. Len pri odchode z práce si nieste istý, kde sa to vlastne máte stretnúť. Nič jednoduchšie – zavoláte manželke. Aha, vy ste si zabudli telefón so zoznamom v robote? Už ste tak ďaleko, že sa vám neoplatí sa vracať?
Nuž začnete „listovať“ v manželkinom zozname, natrafíte na sosobu, ktorú poznáte a zavoláte jej s jednoduchou otázkou:
Ahoj, dáš mi prosím číslo na moju manželku?
Čo na tom, že vás človek na druhom konci drátu (trošku absurdné, keď voláte z mobilu) bude považovať za blázna:))
PS: Pôvodne som text písal s konkrétnymi menami, ale takto mám pocit, že je to všeobecnejšie a nepripadám si až tak, ako blázon:))
a ja ze si si uz kupil nejaky mobil pekny..
nie:)
visis mi pivo, za to cislo :-)))
musime sa stretnut a kuknut aj ten tvoj fotak:))
jasne… buduci tyzden… ak si najdes cas.
a najlepsie na tom je ked ti potom ta dotycna osoba povie aby si zavolal za 5 minut lebo si to musi pozriet v mobile pretoze nevie ako sa da pozriet telefonny zoznam pocas hovoru :-)
to polo – donedavna to bol aj moj pripad:))
Polo: Presne to som mu povedal, ked mi to volal :-)))