Anti – Popoluška

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

    benita-1Tento rok sa mojim bylinkám obzvlášť darí. Na našom novom balkóne kvety nepestujem, lebo tam nemajú priaznivé podmienky. O to viac ich máme v byte. A o to viac ma teší, že bylinky sú statočné a na balkóne rastú ako divé.

    Voňavá bazalka a ešte voňavejšia mäta a chilli s drobnými bielymi kvietkami od mojej mamy.
    Bujný rozvoniavajúci rozmarín od Mekelleho mamy. Každé ráno, keď ich polievam, sa zhlboka nadýchnem a hneď je mi lepšie.

    Jedného rána som prišla do kuchyne, kde máme balkón, už-už som tam chcela vojsť a splniť si svoju každodennú milú povinnosť, keď tu zrazu počujem hlasný trepot krídel…holubích samozrejme…

    Na chvíľu sa vrátim do nedávnej minulosti. Holuby sa mi totiž ešte pred niekoľkými rokmi spájali iba s mojou najobľúbenejšou rozprávkou o Popoluške. Ignorovala som aj fakty o rôznych chorobách, ktoré prenášajú. K nám totiž holuby nikdy nechodili. Ani keď som bývala u rodičov, ani do prenajatých bytov.

    A tak, keď sme sa jedného pekného dňa s Mekellem presťahovali do Petržalky a sem-tam k nám zavítal nejaký ten holub, potešila som sa a cítila sa ako Popoluška. Aj som ich chcela na balkóne hostiť, ale Mekelle so svojimi holubími skúsenosťami čoby rodený Petržalčan ma varoval. Čoskoro som zistila, že mal pravdu. Popoluška sa zmenila na zlú nevlastnú sestru Doru a holuby z balkóna vyháňala. Samozrejme, humánnym a šetrným spôsobom.

    Ale teraz späť k tomu ránu. Máme zasklenený balkón. Bol trochu pootvorený, ale čo je to pre holuba. Cestu si predsa nájde. Dostať sa von, to už bolo preňho ťažšie. Keď ma zaregistroval, začal v panike poletovať po balkóne, čo zjavne neprospievalo jeho krídlam, nehovoriac o mojich bylinkách. Už som ich videla na zemi a rozmlátené…

    Holub bol v hystérii. Tak som na seba navliekla Mekelleho bundu a veľké rukavice, aby ma nepoškriabal, a otvorila som balkónové dvere. Chudák holub, vidiac prvýkrát živého strašiaka, začal poletovať ešte divšie. Po chvíli sa upokojil. Nejaký čas sme sa na seba pozerali. Vošla som na balkón, holub našťastie nič…Otvorila som dokorán okno, holub bohužiaľ zase nič. Až keď som mu opatrne rukavicou ukázala smer, pochopil a odletel. Neviem, či varoval ostatných, ale odvtedy som na balkóne, hoci nechávame okno otvorené, žiadneho holuba nestretla.

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!