Klan lietajucich dyk

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

    Star Wars
    Star Wars
    Včera som konečne zhliadol Klan lietajúcich dýk (Shi mian mai fu aka House of Flying Daggers) momentálne posledný film od režiséra s menom Zhang Yimou. Nad jeho predchádzajúcom filme Hero som sa rozplýval minule, tentokrát som si vychutnal jeho nové dielo.

    Príbeh možno nie je až tak prepracovaný ako v Hrdinovi, plynie oveľa jednoduchšie, avšak stále je to pastva pre oči. Nádherné zábery nielen prírody ale aj interiérov. Prvá fantastická scéna sa odohráva práve v interiéri – bordeli. Tanec slepej tanečníčky/prostitútky medzi bubnami pri hre „na ozvenu“ je asi najlepšia filmová scéna, ktorú som mal možnosť vidieť za posledné obdobie. Aspoň teraz ma nenapadá nič lepšie. Nádhera. Je to taká Sonáta pre zrak a sluch.


    Slepú tanečníčku Mei hraje čoraz lepšia Ziyi Zhang (hrala aj v Hrdinovi, Ang Leeho Tyger a drakovi, alebo v kórejskom filme Musa) jej protivníka, policajného kapitána Lea hraje Andy Lau, známy z vynikajúcej „trilógie“ Volavka. Vo filme nie je veľa postáv, treťou a zároveň aj poslednou dôležitou postavou, okolo ktorej sa točí príbeh je playboy Jin (Vánok, Vietor, hraje ho Takeshi Kaneshiro), ktorý zachráni Mei, podozrivú z členstva v Klane lietajúcich dýk.

    Nebudem ďalej prezrádzať dej, iba v krátkosti: celý príbeh sa odhráva v Číne v roku 859, kde de facto vládnu skorumpovaní úradníci, ktorých postrachom je tajomné združenie Klan lietajúcich dýk. A práve kapitán Leo má za úlohu preniknúť do tohto klanu. Mei s Jinom unikajú pred vojakmi, takže počas ich cesty máme možnosť vidieť množstvo zaujímavých súbojov a efektných záberov. Vynikajúce sú najmä zábery na letiace dýky a šípy a samozrejme aj samotné súboje odohrávajúce sa skoro ako tanečné akrobatické kreácie s presnou choreografiou.

    Klan létajících dýk
    Klan létajících dýk

    Klan lietajúcich dýk však nie je iba bojový film, ale prekvapivo je to hlavne príbeh o láske, vášni, žiarlivosti a pomste a nejedna dievčina si musela vytiahnuť kapesník, aby si utrela slzy. Príbeh sa rozvinie do romeovského motívu zakázanej lásky a končí finálnym súbojom v nádhernom prostredí jesenného lesa, na ktorý začnú padať snehové vločky. Súboj vrcholí v čistobielom snehu, ktorý postupne zafarbujú kvapky krvi. Naozaj krásne zábery.

    Vo filme sú zaujímavé aj detaily: nádherné kostýmy, prekrásny koberec, až po odrazenie letiaceho šípu od štítu vojaka, či dýky letiace priam biliardovou presnosťou. A nedá mi nespomenúť aj výbornú hudbu. Nie je tu až toľko tradičných nástrojov ako v Hrdinovi, ale jedná sa skôr o orchestrálnu hudbu. Dej však podfarbuje nadpriemerne dobre, aj keď teda Tan Dunova hudba v Hrdinovi to robila ešte o kúsok lepšie.

    Nechcem porovnávať Hero s Klanom, ľutujem však, že som Hero nevidel na veľkom plátne v Auparku, Klan na ňom vyznel fantasticky, verím, že Hero by bol nemenej dobrý. Pre mňa je Klan jednoznačne film roka, žiadne hollywoodske Hviezne vojny, Vojna svetov, Sin City alebo Stopárov sprievodca sa nechytajú. Možno, keď sa k nám dostane toľko vychvalovaný kórejsky Oldboy, ktorý sa už v imbd prepracúvava do prvej stovky najlepších filmov všetkých čias.

    Super je aj to, že napriek tomu, že Klan je v kinách už vyše tri týždne a v žiadnom prípade sa nejedná o film pre masy, dostal som lístky iba do šiestej rady. Keď sa presadí ešte zopár takýchto Zhang Yimov, môže to skostnatený Hollywood pomaly zabaliť. Klan je ďalším potvrdením, že filmové umenie sa začína sťahovať do Ázie a „číňania“ nás začínajú valcovať nielen v elektronike.

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!