Okolo Tatier: Deň dva – oficiálny štart

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!
    Cyklotura

    Deň mínus jeden a nula sme mali úspešne za sebou a tak nám ráno nič nebránilo pridať sa k viac ako siedmim stovkám účastníkov podujatia „Okolo Tatier“. Chvíle pred štartom nám spríjemnili tanečníci a tanečníčky, príhovor nejakého bývalého profíka, ktorý vyslovil nádej, že v každom z nás je ukrytý majster sveta a informácia o telefonickom kontakte na mobilnú prvú pomoc.
    Pred štartom

    Tanečníci z Nižnej

    Lance Armstrong, Jan Ulrich a moja maličkosť
    Počas celej „Prevej etapy“ (z Nižnej po poľské hranice) lemovali okraje ciest deťúrence, ktoré ostošeť mávali rukami, vlajočkami a pionierskymi šatkami, povzbudzovali (Cyklisti do toho!), odvážnejší nastavovali dlane, aby si s nimi okolo prechádzajúci cyklista „ťapol“ – bol to skvelý pocit. Teda až na to ťapnutie – vďaka dokaličenému ramenu mi táto vymoženosť bola odopriata. Nahradilo ju stlačenie klaksóna, ktoré deckám tiež spravilo radosť:) Na dedinkách, ktorými sme prechádzali vychádzali na priedomie starí a starší domorodci. Pôvabný bol cca 90-ročný dedko, ktorý nám pri stúpaná na Suchú horu dával tip na miestny šenk:))

    Na hraniciach

    Tatranské polia

    Poľská divočina, kravy a Vatikán
    Prechod na poľskú stranu trošku zmenil našu pozíciu. Cyklisti už neboli chránený druh a domorodci okolo nás veselo lietali autami, tesne pred vami zastali a otvorili dvere smerom do cesty a podobne. Zadosťučinením bol výhľad na miestne domy – na 90% krásne drevenice. Zaujímavé bolo, že na takmer každom dome viala zástava Vatikánu. Po pár kilometroch sme sa nevedeli dočkať legendárneho salaša. Poučený čítaním príbehov skúsenejších účastníkov cyklotúry okolo Tatier som sa vzdal pollitráka žinčice a s Palom sme vsadili na istotu: korbáčiky a malé údené parenice.

    Pred salašom

    Na salaši

    Krava tatranská

    Zo salaša do Zakopaného bol pohodový zjazd. Mestečko pripomínalo veľké trhovisko – stretávali sme valachov s ovečkou, vysokánschych zbojníkov, ale aj postavičky zo Shreka – s každým ste sa mohli na príslušný obnos odfotografovať. Ľudia na ulici žobrali sofistikovane – peniaze nechceli pre seba, ale tu pre žrádlo pre psa, tam pre pamlsok pre nejakú jaštericu. Únavu sme spláchli nejakým poľským pivom a pobrali sa ďalej.

    Pivko v Zakopanom

    Nekonečný príbeh
    To, čo prišlo po Zakopanom pripomínalo nekonečný príbeh – stúpanie nemalo koniec. Niekde v týchto miestach som zažíval cyklistickú krízu – ako som vychádzal z jednej zákruty zbadal som chlapíka, ktorý zosadol z bicykla a začal tlačiť. V tej chvíli mi parádne oťaželi nohy a do mozgu vysielali signál: „Zosadni! Zosadni! Zosadni!“ Vo chvíli, keď som prechádzal okolo tohto pešiaka, nás dobehlo servisné vozidlo a ktosi z auta sa pešiaka pýta: „Nechcete si nasadnúť?“ Reakcia mojej hlavy? „Čo tam po ňom! Ja chcem nasadnúť! Už neotočím pedálmi ani raz!“ Pešiak však pokojne odpovedá: „Ále čoby, len ma tlačí zadok, čoskoro nasadnem a pokračujem.“ V tom momente som si povedal, že nepopustím a až do konca si prvý deň odšliapem poctivo sám:)

    Konečne na rodnej hrude

    Súhrn cesty z Nižnej do Eurocampu v Tatranskej Lomnici:
    Odšliapaná vzdialenosť: 101,3 km
    Čas bicyklovania: 5 hodín 14 minút
    Priemerná rýchlosť: 19,3 km/h
    Maximálna rýchlosť: 59,3 km/h

    Vďaka Milošovi Blahovi prikladám aj výškový profil trate prvého dňa. U Miloša si o Cyklotúre Okolo Tatier môžte prečítať oveľa viac o minulých ročníkoch v článkoch: Ako sme sa nasucho Okolo Tatier vybrali, prípadne Tradícia výletíku Okolo Tatier bujnie a rozkvitá
    Okolo Tatier - výškový profil trate

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!