Ako som stretla utečencov z Indie
Jedného krásneho sobotného rána si tak stojím na zastávke trolejbusu, čítam noviny a podchvíľou rozmýšľam o tom, prečo práve ja musím v sobotu ísť do práce…
Zrazu sa pri mne zjaví počerný ufúľaný chlapík, ukazuje mi lístok s nejakým telefónnym číslom a lámanou angličtinou ma prosí o pomoc. Pozriem sa za seba a tam na tráve sa vyvaľuje ďalších asi dvadsať podobných mužov vo veku 16-50 rokov.
Pýtam sa, odkiaľ sú a on, že z Indie. Prevádzači ich priviezli k dunajskej hrádzi a nasledoval klasický scenár – pár z nich zbili, vzali prachy a odišli. Našli ich tam policajti, ktorí im dali povolenie na legálny pobyt na Slovensku a prepravný lístok na vlak do záchytného tábora Adamov-Gbely.
Indovia mali spolu asi 35 dolárov, boli hladní, smädní a hoci absolvovali tisíce kilometrov, vyzerali dosť dezorientovane.
Tak som išla do roboty, do auta sme naložili fľaše s minerálkou a vrátili sa k utečencom. Zavolala som políciu a dúfala, že ich do tábora nejako dopravia. Hliadka síce dorazila pomerne rýchlo. Po prečítaní prepravky mi ujo policajt povedal, že musia ísť na 201, ktorá ich zavezie na stanicu a tam majú nasadnúť na vlak.
Tak sme si dvoch Indov naložili do auta, ešte sme sa zastavili v potravinách a ostatným kúpili nejaké jedlo, a fičali sme na stanicu. Tam som im vysvetlila ako, kedy a na ktorý vlak majú nastúpiť, ako, kedy a kde majú potom prestúpiť (prestupovali v Kútoch), v zmenárni sme rozmenili 25 dolárov (10-dolárovku nám slečna nevzala, lebo je vraj veľmi špinavá a určite poškodená), kúpili sme lístky na MHD, lebo to zadarmo nemajú, iba vlak.
Samozrejme som kontaktovala aj cudzineckú políciu a migračný úrad. Tam mi akurát povedali, že v Kútoch Indov pri prestupovaní skoordinujú. Na cudzineckej napokon vybavili prepravu autobusom alebo nejakou dodávkou – inak to vraj nerobia, však keď je niekto schopný prejsť tisíce km, tak už sa hádam z Blavy do Adamova nejako dopraví! – kým to však cudzinecká zorganizovala, utečenci už na základe našich inštrukcií sedeli vo vlaku.
A to ešte migračný úrad musel do Adamova volať, lebo cez víkend je vraj tábor zatvorený.
A to sa mi ešte nakoniec z úradu smiali, že som im mohla objednať rovno taxík…
Možno by som po dlhých rokoch práce s utečencami bola otrlejšia a tiež sa na vec takto pozerala. Poviem vám ale, že som sa večer cítila ako zbitý pes a bolo mi smutno…
Popularity: 4% [?]
ja
Robo
susan
marek
rony
Nemají to lehké… to věru nemají.
Sranda je, že keby nebola europa/amerika taka zamerana na vlastny zisk/ego, mozno by takyto problem vobec nebol. Ak by dali dobre zarobit aj chudobnym krajinam, nebudu mat dovod odtial obyvatelia utekat.
Horsie je, ak vlada chudobnej krajiny pouziva peniaze na upevnenie vlastnej pozicie.
Zacarovany kruh.
ahoj benita, toto je krasny zazitok, pomohla si… to je super… tes sa…:o.)
to ywana: som ti poslala moje mailove adresy – dostala si ich?
pozdrav peta:)
dostala vdaka… len som nemala cas sa ozvat bo som sa ucila na skusku, ktoru som dnes neurobila… béééé :o.) o týzden znova
nic si z toho nerob, hlavne, ze sme zdravi a slniecko svieti:)))
nabuduci tyzden urobis!
Benita, asi poznas moj nazor na tuto problematiku, ale tu sa presne ukazalo aky si CLOVEK a ake mas velke SRDIECKO. Klobuk dole, ten Marek si fakt vybral dobre.:o))) Krasny dnicek. (V stredu sme 3 krat davali maleho vrabcaka do hniezda, lebo z neho vypadol, ale nepomohlo… V stvrtok uz bol off :o( )
teda, vsetka ucta. aby bolo viac takychto milych ludi.
vrabciak vypadnuty z hniezda sa naspat nedava… pretoze to je jeho uloha ktorou ho priroda poverila…