Najväčší cykloúspech zaznamenal mekelle pred tromi rokmi. Po bezproblémovom a najmä bezpečnom obehnutí Koliby a okolitých kopcov si, zhodou okolností opäť s Palom šliapali domov krížom cez mesto. V jednej chvíli však mekelle viac venoval svoju pozornosť rozhovoru o skvelom výlete a tak si nevšimol, že miesto mierneho zrázu dolu kopcom sú pred ním schody… „Kurváááááááááááááááááááá,“ zakričal mekelle, čo mu pľúca stačili a už letel dolu schodmi. Keď sa pozbieral sadol si na blízky múrik, bol trochu v šoku, zbledol, oblial do studený pot…“Bude to dobré,“ vraví. Nohy aj ruky vyzerajú celkom v pohode – ešte nikdy nemal nič zlomené a tak sa na tom ani dnes určite nič nezmení! Po chvíli oddychu sa s Palom rozhodli opatrne pokračovať domov. Boli to asi štyri kilometre, musia to zvládnuť. Po príchode domov mekelle horko ťažko otáča kľúč vo dverách. „Sakra možno to mám narazené silnejšie, ako som dúfal,“ vraví si mekelle s tým, že to bude určite dobré. Vážnejše začne situáciu brať až keď nedokáže zo skrine vybrať hrniec, aby si pripravil tradičné sobotňajšie jedlo – špagety.
Nakoniec sa mekelle rozhodne predsa len ísť k doktorovi. Rontgen prináša nemilé zistenie – zlomené zápästie na ľavej ruke (mekelle je ľavák), zlomená kosť v lakti pravej ruky…