Pravdivé pojednanie o poriadku

Sú muži sú stvorení pre praktický život, ženy pre život, aký by mal byť? Táto otázka mi prišla na um včera, keď Benita odhalila moju malú „skládku“ na dne skrine. Na kôpke boli zložené nohavice a najmä bravúrne zoblečená mikina so svetrom. Výsledkom môjho snaženia bol fakt, že mikina i sveter sa zo mňa dostali v jednom okamžiku, v podstate ako jeden kus oblečenia. Vznikla mi tak úžasná úspora času – miesto oblečenia a zoblečenia dvoch kusok odevu mi stačí absolvovať túto tortúru s jediným!
Po vyššie spomínanom odhalení nasledovalo „upratovanie“ – sveter zobliecť z mikiny, uložiť sveter do skrine, dať mikinu na vešiak, zavesiť do skrine. Zistiť, že „mikinový“ vešiak je posledný voľný s tyčkou na zavesenie nohavíc. Pokúsiť sa zavesiť nohavice bez zvesenia mikiny. Zistiť, že sa to nedá. Zvesiť mikinu z vešiaka, zavesiť nohavice a následne opäť aj mikinu a záverečné finále v podobe zavesenia do skrine.
Veci zložené na dne skrine sú „praktické“. Veci elegantne zavesené, každá na príhodnom vešiaku sú zas „tak ako to má byť“.
Za seba môžem povedať: ešteže sú niekedy veci „tak ako majú byť“, inak by som čoskoro zhnil v „prakticky uloženom bordeli“. A čo vy?