Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

• 

Konečne sa dostávam k tomu napísať pár viet o školení Georg von Holtzbrinck-Schule, na ktoré sme boli pred časom vybraní. Miesto konania prvej časti bola avizovaná na Prahu, nakoniec sme trávili týždeň v dedinke menom Čelákovice. Prahu sme navšítivi len dvakrát, ale aj za tento krátky čas sa nám podarilo nabúrať jeden stereotyp:
V krčme (už si nepamútám jej názor) sme narazili na odporného čašníka, ktorý doslova trpel, keď nás „musel“ obsluhovať, do zúrivosti ho privádzalo, že väčšina z našej „tlupy“ s ním nevedela komunikovať po česky (ono od Maďarov, Lotyšov, Litovčanov…sa to ani veľmi nedá čakať:) Človek zvyknutý dávať „českých hospodských“ za vzor našim domácim „nálevníkom“ tak zažil celkom slušný šok://
Druhý zážitok nám stihli zabezpečiť vychytení pražskí taxikári.
My:“Dobrý deň, mohli by ste nás zaviesť na ulicu Dobrovského?“
Taxikár 1:“Já nevím, kde to je“
My:“Niekde pri ministerstve vnútra“
Taxikár 1:“Ne, ne, fakt nevím, kluci víte někdo, kde je ulice Dobrovského?“
Taxikár 2:“Ne já to taky nevím“
Taxikár 3:“Vher dú jú vant góu?“
My: „Na nás môžte pokojne hovoriť česky, my vám rozumieme“
Tyxikár 3:“Vhat plís?“
My: „My vám rozumíme i když budete pluvit česky“
Našťastie sme boli varovaní vďaka medializácii prípadu, keď sa po Prahe ako falošný zákazník vyvážal po meste primátor Prahy Pavel Bém:)) Nechcite vedieť, čo o ňom taxikári hovorili:))
Ďalšia „treníngová jednotka“ má byť v Budapešti, som zvedavý, čo na nás Maďari pripravia:))

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

•