Kino – poetická nepoetika

Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

    Cernanka sa celkom poeticky rozplýva nad časmi starých kín – čoby nie, mal som ich rád. Problém nebol v často nie najkvalitnejšom zvuku, ani vo vŕrrrrzgajúcich drevených stoličkách. Osobne som sa však nikdy nevedel vyrovnať s faktom, že som sa do týchto kresiel nezmestil – sledovanie filmu tak malo za následok otlačené kolená zo vzájomnej interakcie nôh a kresla v predchádzajúcom rade….
    Medzitým sa časy zmenili – chodíme do hyper-multi-mega kvalitných kín so skvelým zvukom, pohodlným sedením, klimatizáciou. Ale nie je to ono, poetika starých kín mi veľmi nechýba – zásadný problém mám s konzumentami, ktorí do kina nabehnú s kilovým balením popkornu. Ešte lepšie prípady sú, ak gentleman kúpi kilové balenie aj priateľke – tá zje štyri pukance a zvyšok doje junák zhodou okolností sediaci vedľa mňa. Plánovaný zážitok z filmu sriedajú mihajúce sa scenáre BRUTÁLNEJ VRAŽDY, kde som scenárisom, režisérom aj hlavnou postavou…

    Páčil sa ti článok? Daj o ňom vedieť priateľom!

      Tags:

      1 358 x čítané

      Comments are closed.